Adventný pôst v pravosláví ...

O historii pôstu a jeho význame

Založenie jasličkového pôstu, ako aj iných viacdňových pôstov, siaha až do staroveku kresťanstva. Už v 5. - 6. storočí ho spomínali mnohí cirkevní západní spisovatelia. Jadrom, z ktorého vyrástol jasličkový pôst, bol pôst v predvečer sviatku Zjavenia Pána, slávený v Cirkvi minimálne od 3. storočia a v 4. storočí, rozdelený na sviatky Narodenia Krista a Krstu sv. Pána.

Pôvodne trval adventný pôst u niektorých kresťanov sedem dní, u iných dlhšie. Ako profesor Moskovskej teologickej akadémie I.D. Mansvetova, "náznak tohto nerovnakého trvania je obsiahnutý aj v samotných starovekých Typikách, kde je vianočný pôst rozdelený na dve obdobia: do 6. decembra - zhovievavejšie z hľadiska abstinencie... a druhé - od 6. decembra do r. samý sviatok" (vyhláška. Op. S. 71).

Adventný pôst sa začína 15. novembra (v XX.-XXI. storočí - 28. novembra podľa nového štýlu) a pokračuje do 25. decembra (v XX-XXI storočiach - 7. januára podľa nového štýlu), trvá štyridsať dní a preto sa v Typikone uvádza ako Veľký pôst, štyridsať. Keďže sprisahanie o pôste pripadá na deň pamiatky sv. Apoštola Filipa (14. november, starý štýl), potom sa tento post niekedy nazýva Filippov.

Podľa blj. Simeona Solúnskeho, "pôst Vianočnej predpovede zobrazuje Mojžišov pôst, ktorý po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach prijal nápis Božích slov na kamenné dosky. A my, postíme sa štyridsať dní, rozjímame a prijímame živé Slovo od Panny, napísané nie na kameňoch, ale vtelené a narodené a máme účasť na Jeho Božskom tele.

Adventný pôst bol ustanovený, aby sme sa v deň Narodenia Krista očistili pokáním, modlitbou a pôstom, aby sme s čistým srdcom, dušou a telom mohli s úctou stretnúť Božieho Syna, ktorý sa zjavil vo svete a okrem zvyčajných darov a obetí Mu obetuj naše čisté srdce a túžbu nasledovať Jeho učenie.

Ako sa stravovať na Štedrý deň

Cirkevná charta učí, čoho sa treba zdržať počas pôstu: "Všetci, ktorí sa zbožne postia, by mali prísne dodržiavať charty o kvalite jedla, to znamená, že sa počas pôstu zdržia určitého brašenu (to jest jedla, jedla - Ed. ), nie tak zlé (ale to sa nestane), ale ako od tých, ktorí nie sú slušní pre pôst a sú zakázaní Cirkvou. Brasna, od ktorej sa treba pri pôste zdržať, sú: mäso, syr, maslo, mlieko, vajcia, niekedy aj ryby, podľa rozdielu svätých pôstov.

Pravidlá zdržanlivosti predpísané Cirkvou pre jasličkový pôst sú rovnako prísne ako pre apoštolský (Petrov) pôst. Okrem toho v pondelok, stredu a piatok pôstu narodenia sú ryby, víno a olej chartou zakázané a jesť jedlo bez oleja (suché jedenie) je dovolené až po vešperách. Vo zvyšných dňoch - utorok, štvrtok, sobota a nedeľa - je dovolené jesť jedlo s rastlinným olejom.

Ryby počas pôstu Narodenia sú povolené v sobotu a nedeľu a na veľké sviatky, napríklad na sviatok Vstupu do kostola Presvätej Bohorodičky, na chrámové sviatky a na dni veľkých svätých, ak tieto dni pripadajú na utorok. alebo štvrtok. Ak sviatky pripadajú na stredu alebo piatok, potom je pôst povolený len pre víno a olej.

Od 20. decembra do 24. decembra (starý štýl, t. j. - v XX-XXI storočí - od 2. januára do 6. januára nového štýlu) sa pôst zintenzívňuje a v týchto dňoch, dokonca ani v sobotu a nedeľu, nie sú ryby požehnané. .

Keď sa postíme telesne, zároveň sa musíme postiť aj duchovne. "Pôst, bratia, telesne, postme sa aj duchovne, vyriešme každé spojenie neprávosti," prikazuje Svätá Cirkev .

Telesný pôst bez duchovného pôstu neprináša nič pre spásu duše, naopak, môže byť duchovne škodlivý, ak človek, zdržujúci sa jedla, je presiaknutý vedomím vlastnej nadradenosti z toho, že je pôst. Pravý pôst je spojený s modlitbou, pokáním, zdržiavaním sa vášní a nerestí, vykorenením zlých skutkov, odpustením urážok, zdržanlivosťou od manželského života, s vylúčením zábavných a zábavných podujatí, pozerania televízie. Pôst nie je cieľom, ale prostriedkom - prostriedkom na pokorenie svojho tela a očistenie sa od hriechov. Bez modlitby a pokánia sa pôst stáva len diétou.

Podstatu pôstu vyjadrujú cirkevné hymny: "Pôsť sa, duša moja, a neočistený od vášní, márne sa raduješ z nejedenia, lebo ak nebudeš mať túžbu po náprave, budeš nenávidený od Boha ako podvodníka a budete ako zlí démoni, nikdy nebudete jesť." Inými slovami, hlavnou vecou pri pôste nie je kvalita jedla, ale boj proti vášňam.

Aký je všeobecný a duchovný účel pôstu?

(úryvok z knihy "Pravoslávny pôst", ktorú vydal Sretensky kláštor v roku 2005)

Účelom zdržanlivosti v jedle, telesného pôstu, je skrotiť zmyselnosť tela, aby menej vplývala na duchovný život človeka a nezaťažovala ho vášňami. Zároveň, ako už bolo spomenuté, "mali by sme sa postiť rozvážne, uvážlivo, berúc do úvahy telesné sily, pamätajúc na múdre príslovie svätých otcov, že nie sme zabijaci tela, ale zabijaci vášní" (sv. Ambróz z Optiny). Každý by si mal určiť mieru pôstu, konzultovať so svojím duchovným mentorom, berúc do úvahy jeho telesnú silu a zdravotný stav.

Podľa 69. kánonu apoštolov je pre "slabých", teda tých, ktorí sú v zlom zdravotnom stave, dovolené, aby sa pôst zmiernil. Ako vysvetľuje moskovský metropolita sv. Filaret, je to prípustné, pretože "slabosť sama o sebe prináša to, čo sa hľadá prostredníctvom pôstu, teda skrotenie zmyselnosti a nečinnosť telesných vášní. A v dôsledku toho nie je potrebné, aby slabí upokojovali telo pôstom, ale aby sa nestalo úplne neschopným slúžiť duši.

Veľa závisí od stupňa ochorenia a sily zdravia človeka. Tu je niekoľko rád, ktoré dal svätý Theophan The Recluse: "Jedzte ryby, keď ste slabý. Boh žehnaj. Tu nie je hriech, keď sa to robí z núdze a nie z rozmaru. A keď sa začnete postiť, zdržte sa, ak ste silní. A ak nie, potom sa zdržať deň alebo dva tesne pred svätým prijímaním; aj bez toho je to možné, keď si slabý. "Neexistujú žiadne zákony na zabitie, pokiaľ je známe, že pôst narúša zdravie. A svätý Pachomius napísal do listiny, aby chorí mnísi jedli mäso, ak je to potrebné pre zdravie."

V knihe "Staroveké kláštorné listiny" je opísaný nasledujúci prípad. V kláštore svätého Pachomia sa dvaja mnísi pre chorobu vyčerpali a požiadali o mäso. Dvorania ich odmietli s odôvodnením, že mnísi by nemali jesť mäso. Keď sa o tom dozvedel mních Pachomius, pokarhal tých, čo dvorili, a nakŕmil ich mäsom, aby chorým vrátil telesnú silu.

Ak pôst veľmi vyčerpáva telo chorého človeka, potom je samozrejme potrebné podporovať ho jedlom. Ak stačí jesť ryby alebo povedzme mliečne výrobky, nie je potrebné ďalej relaxovať. Ak je potrebné mäso, potom to bude liek. "Pokiaľ ide o pôst, keď nie je zdravie," hovorí svätý Theophan the Recluse, "trpezlivosť choroby a samoľúbosť počas neho nahrádzajú pôst. Preto, prosím, jedzte jedlo, ktoré si vyžaduje povaha liečby, hoci nejde o pôst. Zároveň je však nevyhnutné poradiť sa so spovedníkom a aj keď požehná oslabenie pôstu, oľutovať pred Bohom svoju slabosť.

Je známe, že veľkí askéti a Boží svätí nezaobchádzali s pôstom ako s farizejmi a nie ako so samoúčelným cieľom. Používali to ako prostriedok . Sobota je pre človeka, a nie človek pre sobotu ( Mk 2:27) , povedal aj samotný Spasiteľ, čo vo vzťahu k pôstu znamená: "pôst je pre človeka, a nie pre človeka pre pôst. "

Prerušenie pôstu je, keď sa človek môže postiť, ale nevynakladá úsilie, aby to urobil. Ak je človek chorý a potrebuje ryby alebo rýchle občerstvenie na podporu svojej telesnej sily, potom ich prijatie nebude porušením pôstu. Ak je cieľom čisto vonkajšie, doslovné jeho dodržiavanie, neberúc do úvahy zdravotný stav, tak ide o falošný koncept pôstu, farizejský. Je potrebné nie doslovne, knižným a farizejským spôsobom plniť cirkevné nariadenia, ale chápať ich ducha.

Stáva sa, že ľudia sa nepostia a počúvajú, čo ich zlo inšpiruje: "Ochoriete, vaše telo bude vyčerpané, najmä teraz, s nedostatkom vitamínov, s oslabením sily. Nepriateľ vzbudzuje takýto falošný strach a dôvodom je naša nedôvera. Zo "Životov svätých" vieme, že askéti jedli to najskromnejšie jedlo: niekedy len chlieb a vodu. Napriek tomu "svätí rýchlici na prekvapenie ostatných nepoznali relax, ale boli vždy veselí, silní a pripravení na podnikanie," píše sv. Serafim zo Sarova. "Choroby medzi nimi boli zriedkavé a ich životy boli extrémne dlhé." Napríklad svätého Antona Veľkého žil 105 rokov, Pavel z Fiveyského - 113 rokov, Sergius z Radoneža - 78 rokov, Kirill Belozerskij - 90 rokov, Makarij Želtovodskij - 95 rokov ... Ako vidíte, prísne pôsty a umŕtvovanie tela neskrátia život človeka .

"Úžasná vec," píše svätý spravodlivý Ján z Kronštadtu - bez ohľadu na to, ako veľmi sa bojíme o svoje zdravie, bez ohľadu na to, ako sa o seba staráme, aké najzdravšie a najpríjemnejšie jedlá jeme, aké zdravé nápoje pijeme, bez ohľadu na to, koľko voľna na čerstvom vzduchu, a nakoniec to všetko dopadne tak, že sme vystavení chorobám a rozkladu. Svätí, ktorí pohŕdali telom, umŕtvovali ho neprestajnou zdržanlivosťou a pôstom, ležaním na holej zemi, bdením, prácou, neprestajnou modlitbou, zvečnili svoju dušu i telo; naše telá, veľmi vyživené a nasladené, vydávajú po smrti a niekedy aj počas života smrad, a ich telá sú voňavé a kvitnú počas života aj po smrti. Úžasná vec: my, tvoriaci, ničíme svoje telo a oni, ničiac, stvorili; my, nalievajúc naň vône, neubránime sa jeho smradu a oni, nedbajúc o vôňu tela.

Len tí ľudia, ktorí sami nedržia pôst, môžu povedať, že pôst je škodlivý. A tí, ktorí dodržiavajú pôst, z vlastnej skúsenosti vedia, aký úžitok prináša im samotným, duši i telu, a čo je najdôležitejšie, v príčine spásy.

Článok je pri príležitosti pravoslávnych Vianoc podľa Juliánskeho kalendára prevzatý z www.azbuka.ru.

...

Aj napriek veľmi temných silám, ktoré pôsobia v duchovnom pozadí sveta proti pravoslávnej cirkvi, najmä na Ukrajine, a ZLU, ktoré sa prejavuje aj v Európe v činnosti vojnových štváčov západu, ktorí preukázateľne odmietajú Mier, želáme všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí sú pravoslávnej viery, aby ich sviatky boli naplnené Svetlom, láskou, pokojom a Duchom nádeje pre priaznivé nové zajtrajšky, s odvahou, mierom, cťou a spravodlivosťou v srdciach ... 

Spracovali : Andrea a Marian Svinčiak, január 2023