Bitka piatich armád a súčasná geopolitika - čo majú spoločné?

Súčasná situácia na svetovej scéne, vrátane konfliktu na Ukrajine, zvyšovania geopolitického napätia medzi veľmocami a hrozieb širšieho ozbrojeného konfliktu, môže evokovať niektoré z paralel z epického sveta "Pána prsteňov" resp. "Hobbita". Špecificky môžeme nájsť zaujímavé analógie v príbehu Bitky piatich armád z tretieho dielu Hobita, kde sa rozličné strany, napriek vzájomnej nedôvere a napätiu, ocitnú na bojisku v konečnej, osudovej bitke. Hobbit a Pán prsteňov sú moje obľúbené ságy. Niektorí v nich vidia programovacie filmy, ale J. R.R. Tolkien ich napísal na základe svojich vízií aj z minulosti. Pokiaľ ste čítali aj ostatné diela J. R. R. Tolkiena - Silmarilion - Mýty a legendy Stredozeme, Húrinove deti alebo ďalšie, možno zhliadnete určitú paralelu. Ja som si ako predlohu zobrala filmy, ktoré sa ľuďom ľahšie predstavujú. Pravdivosť a historická súvislosť informácií v týchto knihách sa pohybuje cez 85%. Ak ste trilógiu ešte nevideli alebo ste nemali chuť si to pozrieť, určite tak urobte.

V tomto kontexte môžeme symbolicky priradiť dnešných aktérov geopolitických konfliktov ku kľúčovým skupinám zapojeným do Bitky piatich armád  :

1. Ľudia (obyvatelia Európy): V príbehu Bitky piatich armád sa ľudia z mesta pod Osamelou horou nachádzajú medzi viacerými mocnosťami, ktoré sa usilujú o kontrolu nad pokladmi (nerastným bohatstvom) draka Šmaka. V skutočnosti dnešná Európa, najmä Ukrajina, hrá podobnú úlohu. Európski obyvatelia, hlavne Ukrajinci, čelia devastujúcim dôsledkom vojenského konfliktu na svojom území, pričom sú ohrozené aj ďalšie štáty. Na jednej strane môžu byť pod ochrannými krídlami Elfov (RF), no súčasne sa spoliehajú na pomoc a podporu od západných spojencov vrátane NATO. Ich situácia je podobná pozícii ľudí z mesta, ktorí sú obkľúčení nepriateľmi, no napriek tomu sa snažia postaviť na odpor.

2. Elfovia (Ruská federácia): Elfovia v príbehu, vedení Thranduilom, prichádzajú so zámerom získať bohatstvo Osamelej hory a presadiť svoje vlastné záujmy. Podobne Rusko dnes, pod vedením Vladimíra Putina, vystupuje ako veľká mocnosť, kde bohužiaľ o poklady Elfov (v tomto prípade o nerastné bohaststvo) sa pokúšajú škreti. Ich angažovanosť na Ukrajine, zdanlivo motivovaná geopolitickými, historickými a strategickými záujmami, môže byť vnímaná ako paralela k elfom, ktorí síce majú určitú ušľachtilosť, no konajú predovšetkým vo svoj prospech. Elfovia v príbehu síce majú svoje vlastné morálne kódy, ale sú ovplyvnení pragmatickými rozhodnutiami, ktoré ich vedú k účasti na boji o zdroje a kontrolu, čo je historicky oprávnené.

3. Trpaslíci (Severná Kórea a Chazari): Trpaslíci vedení Thorinom sú tvrdohlavým a militantným národom, ktorého ambície a chamtivosť ich často ženú k nebezpečným rozhodnutiam. Severná Kórea, ktorá je známa svojou vojenskou agresiou a jadrovými ambíciami, môže byť prirovnaná k trpaslíkom, ktorí sú ochotní vstúpiť do boja o svoje záujmy bez ohľadu na dôsledky. Ich izolacionizmus a konflikt s medzinárodným spoločenstvom ich stavajú do pozície podobnej trpaslíkom, ktorí sa na počiatku snažili presadiť svoje ambície, aj keď to znamenalo vyvolanie konfliktu. Avšak spojili sa v boji proti škretom s elfami (RF).

4. Škreti (NATO a armáda Izraela): V kontexte príbehu sú škreti nepriateľskou armádou, ktorú vedie záujem zničiť všetkých, čo sa postavia proti nim. Aj keď je táto analógia tvrdá, z pohľadu niektorých môže byť  Západ, vrátane NATO a niektorých jeho vojenských akcií, vnímaný ako dominantná vojenská sila, ktorá používa svoje armády na presadzovanie svojich geopolitických záujmov. Zatiaľ čo škreti v príbehu konajú z čistej agresie a deštrukcie, NATO a západné armády sa často vnímajú ako mocný blok, ktorý reaguje na hrozby, ale niektoré časti sveta ich vnímajú ako represívne sily, rovnako ako škreti sú vnímaní ostatnými národmi v Stredozemi. A je to veľká pravda, pretože tzv. "demokracia" je v skutočnosti nástrojom, ktorý poskytuje právo na zabíjanie.

5. Svetelné sily (orly): Svetelné sily symbolizujú nádej, duchovné prebudenie a vyšší princíp dobra, ktorý presahuje bežné mocenské konflikty. V "Pánovi prsteňov" orly prichádzajú v kľúčových momentoch, aby zvrátili priebeh bitky a zachránili hrdinov pred istou záhubou. Svetelné sily v tejto analógii predstavujú intervenciu vyššieho, transcendentálneho dobra, ktoré môže zasiahnuť a priniesť mier v čase najväčšej temnoty. Mohli by to byť symbolické duchovné alebo božské sily, ktoré zasiahnu v prospech mieru a spravodlivosti, aby zmenili priebeh svetových udalostí.
   

   ARCIKAM

   Arcikam, kľúčový symbolický objekt z trilógie "Hobit", predstavuje veľkú moc a obrovskú hodnotu, ktorá však vyvoláva spory, chamtivosť a konflikty. V príbehu je Arcikam pokladom s nesmiernou hodnotou, ktorý patrí kráľom trpaslíkov, no práve jeho existencia sa stane katalyzátorom Bitky piatich armád, pretože všetci aktéri si ho chcú prisvojiť. Arcikam preto môžeme v dnešnej situácii vnímať ako analógiu niečoho, čo má obrovskú geopolitickú, ekonomickú alebo strategickú hodnotu, a kvôli čomu sú rôzne mocnosti ochotné vstúpiť do konfliktu. Ak by sme hľadali vhodnú paralelu, Arcikam by mohol symbolizovať strategické zdroje, kľúčové územia, alebo samotnú moc. 

   Arcikam ako zdroje a bohatstvo

   Arcikam môže predstavovať aj prírodné a energetické zdroje, ktoré sú dnes predmetom medzinárodných sporov. To môže zahŕňať ropu, plyn, minerály, ale aj technologickú a vojenskú výhodu. V geopolitických konfliktoch, ako napríklad medzi Ruskom a Západom, zohrávajú tieto zdroje zásadnú úlohu.

   Podobne ako v prípade Arcikamu, tieto zdroje sú dôvodom chamtivosti a súťaženia.

   Rusko (elfovia) má prístup k týmto zdrojom a využíva ich na posilnenie svojej pozície na medzinárodnej scéne, čo sa jeho nepriateľom nepáči.

   Západ a NATO (škreti), ktorí sa tiež snažia ovládať a zabezpečiť prístup k energetickým zdrojom, sa v tomto boji angažujú.

   Ukrajinci (ľudia) bojujú o kontrolu nad svojimi vlastnými zdrojmi a nezávislosťou.

   Arcikam ako moc a vplyv

   V širšom zmysle by Arcikam mohol symbolizovať moc a globálny vplyv, po ktorom všetky veľmoci túžia. Každý národ alebo mocnosť si chce nárokovať svoju pozíciu vo svetovom poriadku, a práve toto môže byť vnímané ako Arcikam – žiarivý symbol moci, ktorý však vyvoláva rivalitu a roztržky.

   Rovnako ako Arcikam rozdeľuje trpaslíkov, elfov, ľudí a škreti, aj súčasný svet je rozdelený medzi rôzne veľmoci, ktoré sú ochotné viesť vojny a spory kvôli svojmu miestu na globálnej šachovnici.

   Rusko je veľmoc a chce Arcikam moci, aby znovu získalo vplyv na svetovej scéne.

   Západ a NATO chcú udržať svoj globálny vplyv a zabezpečiť si Arcikam ako prostriedok na ochranu svojich hodnôt a záujmov.

   Ľudia (Európa, Ukrajinci) sú priamo ovplyvnení týmto bojom o moc, pretože ich domov je miestom, kde sa rozhoduje o budúcom usporiadaní sveta.

   Arcikam ako pravda a spravodlivosť – nárok na "vyššie dobro"

   Ak sa na Arcikam pozrieme z duchovnej perspektívy, môže symbolizovať aj pravdu a spravodlivosť, ktorú si nárokujú rôzne strany vo vojne či konflikte. Rovnako ako v prípade Thorina, ktorý v Arcikame vidí nielen bohatstvo, ale aj legitimitu a právo na kráľovskú korunu, môžu súčasné svetové veľmoci bojovať o to, čo vnímajú ako "spravodlivú vec" alebo "vyššie dobro". V konflikte na Ukrajine si rôzne strany nárokujú morálnu spravodlivosť svojich činov, no čím viac bojujú, tým viac sa svet ponára do chaosu a konfliktu, rovnako ako to bolo s Arcikamom.

   Arcikam v príbehu "Hobita" predstavuje objekt, ktorý má potenciál priniesť mier a jednotu, no zároveň vyvoláva chamtivosť, nedôveru a konflikt. V dnešnom svete môžeme Arcikam chápať ako symbol toho, čo každý zúčastnený chce získať – či už je to územie, zdroje, moc, alebo morálna prevaha. Rovnako ako v príbehu, kde sa nakoniec strany musia spojiť proti spoločnému nepriateľovi, môžeme dúfať, že aj vo svete nastane chvíľa, keď pochopia, že je potrebná spolupráca a zdieľanie moci a zdrojov, aby sa zabránilo globálnej katastrofe. 

   Druhou a neviditeľnou stranou príbehu je, že Ukrajina bola kedysi sídlom Chazarov. Samozrejme, že táto stránka histórie je považovaná za konšpiračnú teóriu, ale kto báda hlbšie, tak tieto súvislosti prirodzene chápe aj v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Palestínou a mocenskými ambíciami o ovládnutie Stredozeme.

   
   

   SARUMAN

   Ak by sme stotožnili Sarumana s Benjaminom Netanjahuom, lídrom Izraela, ktorý je známy pre svoju kontroverznú politiku a rozsiahle politické ťahy, mohli by sme nájsť niekoľko paralel:

   Manipulatívne praktiky: Rovnako ako Saruman, ktorý spočiatku vyzerá ako spojenca dobra, ale nakoniec sa pridáva k Sauronovi pre svoje vlastné mocenské ambície, aj Netanjahu bol často obviňovaný z toho, že sleduje vlastné politické záujmy, pričom mnohokrát volí kontroverzné taktiky. Jeho vláda bola často kritizovaná za eskaláciu konfliktov na Blízkom východe, najmä v súvislosti s palestínsko-izraelskými napätiami a expanziou izraelských osád na Západnom brehu.

   Politické ambície: Saruman túžil po moci a nezdráhal sa obetovať vyššie ideály, aby si ju zabezpečil. Netanjahu sa v izraelskej politike udržal mnoho rokov a jeho politické prežitie je spojené s využívaním vojenských a bezpečnostných otázok ako nástroja na získanie verejnej podpory. Ako Saruman, ktorý si stavia vlastnú armádu škretiov, Netanjahu často používa vojenské operácie ako prostriedok na posilnenie svojej moci.

   Zneužívanie diplomacie: Saruman predstiera, že slúži vyššiemu dobru, zatiaľ čo tajne spolupracuje s temnými silami. Podobne Netanjahu bol mnohokrát kritizovaný za dvojtvárne diplomatické praktiky, kde sa navonok prezentuje ako ochranca Izraela pred hrozbami, zatiaľ čo jeho politika prispieva k eskalácii násilia.

   
   

   GANDALF

   Nájsť v súčasnom svete postavu, ktorá by naozaj stelesňovala hodnoty Gandalfa, je mimoriadne ťažké. Gandalf v Tolkienovom svete reprezentuje niečo výnimočné: kombináciu múdrosti, odvahy, morálnej integrity a nezištnej snahy o ochranu života a spravodlivosti. Gandalf nielenže bojuje proti zlu, ale je zároveň aj duchovným sprievodcom, mentorom a strategickým lídrom, ktorý koná bez ohľadu na osobné ambície či mocenské zisky.

   V súčasnom svete, kde sú záujmy veľkých mocností často previazané s geopolitickými hrami, ekonomickými výhodami a mocenskými ambíciami, je zložité nájsť niekoho, kto by podobným spôsobom konal v medzinárodných záležitostiach. Existujú ľudia a organizácie, ktoré sa snažia o mier a spravodlivosť, ale často sa stávajú obeťami politických tlakov, a ich úsilie je buď potlačené, alebo nedostatočne podporované.

   Nezávislá morálna autorita: Gandalf v Stredozemi nepatrí k žiadnej konkrétnej krajine alebo národu. Bojuje proti temnote, kdekoľvek sa vyskytne. V dnešnom svete však politickí a duchovní lídri často podliehajú národným alebo ideologickým záujmom, čo sťažuje nezávislý pohľad na svetové dianie.

   Odvaha postaviť sa proti zlu: Gandalf neváha postaviť sa proti silám, ktoré ohrozujú mier a slobodu. V dnešnom svete sa často stretávame s politikmi a lídrami, ktorí volia opatrnosť alebo kompromisy, aj keď čelia jasným hrozbám. Toto môže byť dôsledkom komplexnej geopolitiky, kde rozhodnutia často závisia na strategických alianciách a záujmoch.

   Obetavosť pre vyššie dobro: Gandalf nemá žiadne osobné ambície týkajúce sa moci alebo slávy. Koná pre dobro sveta, a to aj za cenu vlastného života. V súčasnom svete sú podobní jedinci často marginalizovaní alebo čelia obrovským výzvam. 

   Hoci by sme radi videli Gandalfa v súčasnom svete – niekoho, kto by nezávisle bojoval za mier a spravodlivosť,  je to náročné kvôli zložitosti súčasných geopolitických a sociálnych štruktúr. Takíto ľudia možno existujú, ale ich hlas často nie je počuť v zástupe mocných, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy. Nájdite ho sami, alebo nám napíšte, kto by Gandalfa mohol stelesňovať?
   

   
   

   BILBO - HOBBIT

   No nakoniec je tu Bilbo, hobbit, ktorý zohral významnú úlohu v tomto príbehu. Ak by sme uvažovali nad Bilbom, hobitom z J. R. R. Tolkienovej Stredozeme, ako Slovák, mohlo by to byť veľmi zaujímavé a vtipné porovnanie, hlavne s ohľadom na niektoré kultúrne a osobnostné črty, ktoré sa v oboch prípadoch môžu prelínať. Aj keď Tolkien určite nemal Slovákov na mysli pri vytváraní postavy Bilba, je možné nájsť paralely medzi hobitmi a niektorými typickými slovenskými vlastnosťami.

   Láska k domovu a tradičným hodnotám: Bilbo je známy tým, že je skôr tichý, miluje pokoj, domov, dobré jedlo a jednoduchý život. To môže pripomínať Slovákov, ktorí si tiež veľmi cenia svoje rodiny, tradície a domovy. Hobiti, rovnako ako Slováci, majú radi svoje malé komunity, kde sa všetci poznajú a vzájomne si pomáhajú.

   Pohostinnosť: Hobiti sú známi svojou pohostinnosťou a radi hostia priateľov na večeri alebo oslave. Rovnako aj Slováci sú vnímaní ako veľmi pohostinný národ, ktorý rád hostí návštevy a stavia pohostinnosť na vysokej priečke, či už ide o tradičné jedlá, alebo príjemné rozhovory.

   Skromnosť: Bilbo začína svoju cestu ako skromný a obyčajný hobit, ktorý sa necíti byť zvlášť hrdinský alebo výnimočný. Táto skromnosť je niečo, čo by sme mohli prirovnať k tradičnej slovenskej mentalite, kde mnohí ľudia sú skromní a nevyhľadávajú zbytočnú pozornosť, hoci v prípade núdze dokážu prekvapiť odvahou a čestnosťou.

   Blízky vzťah k prírode: Hobiti, podobne ako Slováci, majú blízky vzťah k prírode a radi trávia čas vonku, či už ide o záhradkárčenie, prechádzky, alebo pestovanie svojich políčok. Krásna slovenská príroda a horské scenérie sú dôležitou súčasťou kultúry, rovnako ako Zelené úbočia hobitov v Krajine.

   Jednoduchý život a praktickosť: Hobiti, vrátane Bilba, vedú jednoduchý život, kde si cenia malé radosti – dobré jedlo, priateľstvá a rodinné tradície. Toto možno porovnať s tradičným slovenským životom, kde sa často cenia základné veci – rodina, práca a skromné radosti každodenného života.

   Bilbo a slovenská odvaha: Aj keď je Bilbo skromný a pokojný, jeho príbeh je o tom, ako sa v ňom prebudí vnútorná odvaha, keď čelí nebezpečenstvám. Toto sa dá vnímať ako symbolika pre mnohých Slovákov, ktorí počas svojej histórie čelili mnohým výzvam, či už to boli politické, vojenské, alebo spoločenské problémy. Slovenský národ sa často musel prispôsobiť novým okolnostiam, preukázať odvahu a prispieť k vlastnému prežitiu napriek nepriaznivým podmienkam.

   Humor a vtip: Bilbo má aj ľahký a vtipný pohľad na život, čo by sme mohli považovať za podobnosť so slovenským zmyslom pre humor. Slováci majú tendenciu zvládať ťažké situácie s iróniou, vtipmi a pozitívnym prístupom, rovnako ako Bilbo, ktorý si aj počas svojho dobrodružstva udržiava určitú ľahkosť a humor.

   Bilbo by mohol byť symbolicky spojený so Slovákmi ako postava, ktorá predstavuje lásku k domovu, rodinné hodnoty, skromnosť, no zároveň schopnosť preukázať nečakanú odvahu a odhodlanie v ťažkých situáciách. Jeho láska k jednoduchému životu, prírode a tradičným hodnotám, spolu s jeho pohostinnosťou a zmyslom pre humor, robí z neho zaujímavú paralelu k slovenskému charakteru. Bilbo ako "Slovák" by teda mohol byť výborným symbolom človeka, ktorý si váži malé veci, no dokáže sa postaviť veľkým výzvam.

ZÁVER

Táto symbolika nie je presná, ale naznačuje, ako sa dá literárna fikcia použiť na pochopenie zložitej geopolitickej situácie. Svet, podobne ako v Bitke piatich armád, smeruje ku kritickým bodom, kde sú mnohí zainteresovaní aktéri zatiahnutí do konfliktu, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky pre budúcnosť ľudstva. 

Rovnako ako v prípade Stredozeme, aj dnes je osud sveta neistý a výsledok týchto zrážok závisí od toho, či aktéri nájdu spôsob spolupráce, alebo budú pokračovať v bojoch, ktoré môžu viesť ku globálnej katastrofe. Aj keď sa to tak nemusí javiť, aj tak v konečnom dôsledku záleží na každom jednom človeku, na každom jednom Bilbovi, ktorý vyjde zo zóny komfortu a vydá sa na neočakávanú cestu za dobrodružstvom.

(Poznámka k trpaslíkom a Severnej Kórei: Staroveké stepné národy z oblasti dnešného Mongolska, Strednej Ázie a Sibíri mali vplyv na okolie, vrátane Číny a Kórejského polostrova. Medzi týmito stepnými národmi boli aj predkovia turkických národov, ktorí migrovali po Ázii a niekedy zasahovali do východoázijských regiónov. Kórejský polostrov v staroveku nebol izolovaný – existovali kultúrne a vojenské interakcie s rôznymi nomádskymi kmeňmi, vrátane tých z turkických regiónov.

Turkické kmene, ako napríklad Göktürci, viedli vo 4. a 5. storočí aktívne kontakty s Čínou, ktorá zas mala blízke interakcie s Kóreou. Toto vytvára určitý priestor pre teoretické nepriamy vplyv, ktorý by sa mohol objaviť cez kontakty so starovekými stepnými národmi. Môže to však byť len okrajová hypotéza, pretože priamy dôkaz o hlbokých historických väzbách medzi Kóreou a turkickými národmi nie je podložený úplne jasnými historickými zdrojmi, ale určité prepojenia načrtáva Tatiana Gračeva vo svojej knihe TU: ----->>> Čína v náručí draka a Neviditeľná Chazária.)

© Andrea Lavenda, október 2024, www.ariadneknihy.sk