DIGITÁLNA DEMENCIA DETÍ A ZÁVISLOSTI - INTERNET AKO DROGA ... alebo skúsenosti učiteľky v materskej škôlke ...

11.06.2024

Vzhľadom k tomu, že náš záber činnosti a práce sa dotýka v rámci osobného poradenstva aj vzostupu vnútornej harmónie a priaznivého naladenia Ľudských bytostí a aj detí, rozhodli sme sa dnes uverejniť článok našej priateľky a kolegyňe Daniely Poliakovej, ktorá má skúsenosti z praxe ako učiteľka materskej škôlky. Považujeme totiž za veľmi naliehavú tému - Závislosť na digitálnych médiách, ktorá poškodzuje fyzické telo, ale predovšetkým myseľ detí. Deťom, ktoré prestanú vyvíjať duševné úsilie, začne preukázateľne ochabovať myseľ, začnú trpieť napríklad stratou pamäti, neschopnosťou učiť sa ...


DUŠEVNÁ PRÁCA

Ak prestaneme vyvíjať u detí či dospelých duševné úsilie, ochabuje nám pamäť a schopnosť učenia. Dnes nie je ničím neobvyklým, že niektoré deti sa venujú rôznym PC hrám, televízii, internetu alebo hrám v mobile 7-8 hodín denne. Prichádzajú tak o čas potrebný na učenie alebo spanie. Píšu si s niekým na sociálnych sieťach (na Facebooku, Instagrame, Tik-Toku atď.). Poznám deti, ktoré si tablety a notebooky vezmú so sebou aj do postele, aby do neskorých nočných hodín mohli hrať svoje obľúbené, často hlavne bojové hry, so svojimi spolužiakmi. Ak ste pozorovali takéto deti pri hre, nemôžete sa ich na nič opýtať, ich pozornosť je sústredená len na hru. Ich prsty pracujú veľmi rýchlo, je to úplné ovládnutie mysle. Stávajú sa agresívnymi k svojim rodičom, vyskytol sa väčší nárast šikanovania na školách, čo zaznamenali viaceré školy ...


Digitálne médiá žiaľ začínajú nahrádzať ľudský rozum. Mozog je ako sval. Musí byť trénovaný. Pokiaľ strácame vlastné duševné úsilie, nervové spoje odumierajú. Oslabuje sa pamäť a schopnosť učenia. Neurovedec Manfred Spitzer tvrdí, že vinou digitálnych médií klesá schopnosť učenia a výsledkom sú poruchy osobnosti a čítania, úzkosť a otupenie, poruchy spánku a depresie. Degeneráciou sa nevytvárajú nové synaptické prepojenia, práve naopak existujúce sa stávajú nefunkčnými ...


TAK AKO MOZOG PREMÝŠĽA – TAK REAGUJE

PRAVIDLÁ

Stanovenie prísnych pravidiel pomáha predísť zbytočným problémom a zároveň takéto rozumné využívanie počítača môže dieťaťu pri štúdiu veľmi pomôcť. Dospelí ľudia si vedia stanoviť hranice (teda vo väčšine prípadov, ale určite je aj mnoho tých, ktorí nie) a presne vedia, v akom smere im počítač pomáha pri práci i pri vlastnom samoštúdiu. Deti si tieto hranice nevedia určiť. Treba im v tom pomôcť !!!

Najdôležitejšie je vysvetliť dieťaťu KEDY, AKO DLHO a hlavne na ČO môže počítač používať.


RODIČOVSKÁ POVINNOSŤ – NEZANEDBÁVAŤ DETI  !!!

Štúdie ukazujú, že dieťa do 2 rokov jednoznačne nesmie mať obrazovku pred sebou. Od 2 - 5 rokov - max. jednu hodinu denne. Od 5 – 15 rokov – 2 hodiny denne, ak rodičia nechcú mať hlúpe a nevzdelané deti. Vzniká závislosť, ktorú si niektorí rodičia ani neuvedomujú, keď dajú mobil úplne malým deťom v predškolskom období svojho vývinu ... Z vlastnej pedagogickej skúsenosti prikladám tieto cenné informácie, aby som aspoň malou kvapkou ochránila našu budúcnosť detí. Nie je riešenie milé mamičky, dať malému dieťaťu mobil alebo tablet, ak ste už unavené. Skúste hľadať iné riešenia, inak riskujete, že sa vaše dieťatko bude vyvíjať pomalšie, jeho pamäť bude degenerovať. Deti potrebujú váš čas, vašu prítomnosť, váš hlas, vašu kreativitu a tvorivosť. Jemnú a hrubú motoriku môžu rozvíjať jednoduchými aktivitami a s materiálom, ktorý ponúka váš dom, nemusíte kupovať drahé hračky. Stačí dať dieťaťu do pohára rôzne strukoviny, do misiek dať napr. fazuľu alebo kamienky a deti sa s nimi prehrajú dlhý čas. Budú si ich prehadzovať z misky do misky. Deti sa radi od prírody hýbu, potrebujú pohyb. Umožnite im športovať a behať. Nezatvárajte ich doma, nemanipulujte s nimi prostredníctvom činností, len aby ste vy mali pohodlie.

DOPAMÍN – HORMÓN ŠŤASTIA, MELATONÍN – HORMÓN TMY

Ján Stránsky známy neurológ, primár žijúci v Čechách, robieva často prednášky o digitálnej demencii. V jednej prednáške povedal, že digitálny svet stále bliká. Je to dostupné, myslíme si, že nám je dobre, uvoľňuje sa dopamín – hormón v tele, ktorý vyvoláva pocit naplnenia a šťastia.(hormón šťastia).

No opak je pravdou, nakoľko sa pomalšie uvoľňuje melatonín – hormón spánku alebo tzv. hormón tmy. To najlepšie, čo môžeme urobiť pre prirodzenú produkciu melatonínu, je vyhýbanie sa používaniu displejov v posteli pred spaním. Telefóny spravidla držíme relatívne blízko tváre, čím sa pôsobenie ich umelého modrého svetla iba znásobuje.Vonku je sice tma, na sietnicu však stále dopadá veľa lúčov. Tvorba melatonínu je tak utlmená.

SME SKUTOČNE ŠTASTNÍ ?

Život máme len jeden a mali by sme si uvedomiť, či sme naozaj šťastní. Priateľstvá treba vytvárať a udržiavať v realite a stretávať sa s ľuďmi, nielen žiť vo virtuálnom svete. Mali by sme spomaliť, zastaviť sa a občas si len tak sadnúť a pozrieť sa na oblohu, západ slnka, nechať mozog pomaly plynúť a rozmýšľať. Vyjsť si do prírody, zbierať hríby, bylinky, vnímať vôňu stromov, mobil nechať doma, čítať viac kníh a zamerať sa na pocity a hodnotu človeka, nie na materiálne veci ... Z vlastnej praxe viem, že deti, ktoré sú vedené od malička (2 rokov) pravidelne k Prírode, majú oveľa bystrejšie vnímanie, veľmi rozvinutú jemnú motoriku, ľahšie chápu prirodzené procesy princípov podpory Života, dôležitosť vyváženosti dejov prebiehajúcich okolo nás v Prírode, majú celkove lepšie výsledky, atď ... Nehovoriac o tom, že deti, ktoré majú od malička vytvorenú závislosť na mobile, či tablete, trpia veľmi často obsedantno - kompulzívnou poruchou osobnosti, resp. antisociálnou poruchou osobnosti ...


AKO PRACUJE NÁŠ MOZOG? ÚLOHA PRE VÁS :

SKÚSTE PREČÍTAŤ :

NEZÁLEŽÍ NA PORDAÍ PSÍMEN V SOLVE.

JENIDÁ DLôIEITŽÁ VEC JE, ABY BLOI PVRÉ A

PSOLENDÉ PÍMESNA NA SRPVÁONM MSTIE.

VYPSELÝ MOZOG NEČÍTA KDAŽÉ PSÍMENO,

ALE SVOLO KAO CLEOK.

(Podarilo sa vám úlohu prečítať?)

............................

V záverečnej časti pripájam ešte pár úprimných slov. Z praxe viem, že najmä tie matky, ktoré sú finančne lepšie zabezpečené (z bohatých rodín), veľmi radi reprezentujú sami seba, deti sú im žiaľ na príťaž. Jednoducho tieto matky hľadajú výhovorky za každú cenu, len, aby sa nemuseli starať o svoje ratolesti. Svoje ego považujú za prvoradé a snažia sa vzbudzovať klamlivý dojem zaneprázdnenosti, aké sú dôležité, len, aby dieťa bolo v cudzej opatere, za ktorú veľmi radi matky zaplatia. Najmä, pokiaľ môžu celé dni vysedávať s kamarátkami na kávičke ... Toto je mimoriadne toxický fenomén v dnešnej spoločnosti medzi matkami, najmä mladšími, narodenými okolo roku 1990 a neskôr. Sú jednoducho nevyzreté a niektoré by ani nemali mať v úrovni ich kvality ako matky deti, nakoľko veľmi škodia svojim deťom práve tým, že nemajú záujem sa im venovať ... Strážme si náš mozog, lebo ako vidíte, aj deti môžu trpieť demenciou a sú predsa tie najcennejšie bytosti, ktoré máme, tak ich chráňme pred nebezpečenstvom úplného ovládnutia umelou inteligenciou. Vzdelávajme, vychovávajme s láskou a veďme ich k tomu ako majú správne pristupovať k Životu a veciam. Venujme im svoj čas, nie tablet ! Majme v sebe trpezlivosť byť tu pre naše deti !


© Daniela Poliaková, www.ariadneknihy.sk, jún 2024

.................................................


Zopakujme si ešte raz prevenciu. Prevencia digitálnej demencie u detí vyžaduje špecifický prístup, pretože deti sú obzvlášť citlivé na vplyvy technológií :

  1. Stanovte časové limity: Určte maximálny čas, ktorý môžu deti stráviť pri obrazovkách. Pre deti mladšie ako 6 rokov by to malo byť menej ako hodinu denne a pre staršie deti do 2 hodín denne, podľa odporúčaní pediatrov.

  2. Podporujte aktívne hranie: Podporujte deti v aktívnom hraní vonku, športovaní a fyzických aktivitách. Tieto činnosti podporujú motorické zručnosti a fyzickú zdatnosť.

  3. Angažujte sa v ich digitálnom živote: Zaujímajte sa o to, čo deti robia na internete a pri digitálnych zariadeniach. Hrajte sa s nimi, ukazujte im vzdelávacie aplikácie a podrobne monitorujte obsah, ktorý "konzumujú".

  4. Podporujte offline aktivity: Povzbudzujte deti k čítaniu klasických tlačených kníh, kresleniu, hudbe a iným tvorivým činnostiam. Tieto aktivity podporujú kognitívny vývoj a fantáziu.

  5. Zabezpečte dostatok spánku: Dbajte na to, aby deti mali dostatok spánku a vyhýbali sa obrazovkám aspoň hodinu pred spaním. Modré svetlo z obrazoviek môže narušiť spánkový cyklus.

  6. Buďte vzorom: Deti často napodobňujú správanie dospelých. Ukážte im zdravé návyky tým, že sami obmedzíte čas strávený pri obrazovkách a venujete sa aktívnym a tvorivým činnostiam.

  7. Vzdelávajte deti o technológiách: Učte deti o tom, ako správne a bezpečne používať digitálne zariadenia. Vysvetlite im riziká nadmerného používania technológií a dôležitosť rovnováhy medzi online a offline aktivitami.

  8. Podporujte sociálne interakcie: Povzbudzujte deti k tomu, aby sa stretávali s priateľmi a rodinou osobne, nie len prostredníctvom obrazoviek. Sociálne interakcie sú dôležité pre ich emocionálny a sociálny rozvoj.

    Implementáciou týchto stratégií môžete pomôcť deťom rozvíjať zdravé návyky pri používaní technológií a minimalizovať riziko digitálnej demencie.


© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, jún 2024

https://www.ariadneknihy.sk/