Niečo pre milovníkov utajenej histórie ľudstva a archeológie ... alebo veľmi staré zachované texty ...

Vážení čitatelia, mnohí z vás sú milovníci starej utajovanej histórie ľudstva, fascinuje vás poznanie, ktoré je oficiálnou vedou potláčané ako konšpiračné, či bludné do úzadia, resp. ho veda úmyselne ignoruje ... Dnes sme si pripravili pre vás niekoľko chuťoviek, ktoré sú potvrdené prienikom, jednak empirickými dátami, ale aj celistvým poznaním pravdy, teda zapojením viacerých úrovní racionálneho poznania, intuíciu a duchovné poznanie z pravdivých a čistých zdrojov nevynímajúc ...

Už sme sa vyjadrili, že študujeme obrovské množstvo dát a zdrojov, ktoré skúmame dlhé roky, niektoré sme zachytili v knihe Existovala bájna Atlantída ? (1. diel), materiál je pripravený na ďalších 6 kníh. Snažíme sa podeliť o poznanie, ktoré na internete nevygooglite, nech sa páči ... 

V minulosti sme spomínali opakovane veľmi vzácne texty, letopisy a traktáty zachytené v Bönnskom a Lhasskom manuskripte, pochádzajúcich z tibetskej Pottaly, ktoré presne zachytávajú udalosti na Zemi, ktoré sa udiali v období 113 519 pred n. l. (s odchylkou +/- 200 rokov). Dnes si napíšeme aj ďalšie zaujímavosti, ktoré potvrdzuje aj samotná Planéta Zem a ďalšie pamäťové jednotky nášho Vesmíru ...

Existenciu Atlantídy potvrdzuje napríklad nepriamo aj papyrus nájdený v hrobke Egyptského faraóna Ramzesa III. Píše sa v ňom, že zem s názvom Aalu (Aaru) bola ostrovom moreplavcov červenej rasy s hlavným mestom Basilea. Asi 500 rokov pred zánikom tejto zeme Aalu sa presídlila časť kňazov a mágov vedená Thowtom do Egypta a práve tu založilii Kráľovskú dynastiu Sokolov.

Mimoriadne závažný dôkaz historickej existencie Atlantídy a reálny základ Platónových informácii (uvedených aj v diele Timaios a Kritias), je zapísané svedectvo niekoľkých očitých svedkov (Procles, Crantor) o existencii zlatého obelisku v tvare pyramidionu (benbenu) a dvoch kamenných pylónov v saiskom chráme bohyne Neith, na ktoré nechal Thowt vyryť v tajnom kňazskom jazyku celú históriu Atlantídy a jej skazy. Kópie týchto pylónov boli umiestené aj v jednom chráme v zemi Siriad, čo je pravdepodobne historická Sýria. Jedným z prvých svedkov spomenutých velkňazom Psenophiom z Heliopolského chrámu boha Re, bol Manethó Heliopolský, po grécky píšúci kňaz Heliopolského chrámu, ktorý informácie uvedené na pylónoch použil presne vo svojom diele o histórii Egypta od praveku až do roku 323 pred n. l., pod názvom "Egyptské pamätihodnosti", ktorého pravdivosť sa pohybuje na úrovni okolo 87 %, čo je výborné ako dôkaz. Podrobne je toto dielo citované aj v rozsiahlych pasážach autora Eusebiosa z Caesareja, ktorý vo svojich kronikách, kde presne upozorňuje na Manethóove texty o stĺpoch umiestnených v zemi Siriad, uviedol, že ide o spomínané stĺpy na ktorých nechal Thowt vysekať a vyryť už spomínané texty.

Veľmi vzácne dôkazy o existencii Atlantídy hovoria aztécky obrázkový Codex Boturini, a mayský Codex Tro - cortesianus, kde sú písomné zmienky o tom, že 8 060 rokov pred ich spísaním pri kataklyzme zanikli zeme Mu a Moud, ktoré boli presne stotožnené s Atlantídou. Solónove a Platónove informácie a texty potvrdzuje aj Eudoxus z Knidu, ktorý na Platónove odporúčanie bol 18 mesiacov na stáži v Heliopole. Ďalším očitým svedkom bol Platónov súčastník Seylax z Caryandy. Crantor (Krantor) videl pylóny v saiskom chráme ešte 300 rokov po existencii Solóna. Synkella (Chronicon Vetus) taktiež potvrdil Solónove správy a presne doplňuje informáciu, že zápisy na pylónoch boli preložené synom druhého Herma menom Agathodaemon, do obecnej reči Egypta a spísané preklady boli uložené do knihovne saiského chrámu.

Z á v e r  :

Pokiaľ sa opýtame na pamäťové jednotky Planéty Zem, čo zaujímavé nám k vyššie uvedným informáciácm môže potvrdiť a prípadne pridať v súvislosti s existenciou písma a textov, dostávame, že pravdivosť vyššie uvedených informácii je okolo 85 až 87 %, čiže ide o veľmi cenné zdroje s veľmi vysokou úrovňou pravdivosti. Doplniť je možné v rámci duchovnej komunikácie (intuície), že roľníci a poľnohospodári žijúci na Zemi, ktorí mali kvalitné spojenie s Prírodou, používali písmo okolo roku 6 000 pred n. l., najmä z oblasti Blízkeho východu a Altaja, či Kaukazu. Zachytávali svoje poznatky na hlinených doskách, prostredníctvom obrázkového písma. Planéta Zem potvrdzuje, že jedny z najstarších textov (písma), vyrytých napríklad na stenách jaskýň, blízkych viacerými charakteristickými znakmi a prvkami slovenskému (slovanskému), textu majú vek okolo 32 000 až 38 000 rokov, pochádzajúce z veku paleolitického (Raka) a mnohé z nich sa stotožňujú svojim zapísaním, či kresbami so ženskými orgánmi, pochádzajúce  z oblastí Atlaj, Kaukaz, Sibír. Toto je významný princíp pôsobenia energii Mesiaca v tzv. astrologickom období Raka ....... Tu je potrebné zdôrazniť, že na základe metaprocesov a pamäťových jednotiek Planéty Zem, je písmo ako energia a tvorivosť prenesená z duchovných sfér do materiálneho sveta pre potrebu zaznamenávania jednak obrázkov ale aj textov, oveľa staršie v rôznych pradávnych dobách vekov, než si vôbec ľudia dokážu predstaviť, kde mimoriadnym zdrojom pravdivého poznania sú diela profesora, vedca, lingvistu a duchovného bádateľa J. R. R. Tolkiena ...

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, október 2024

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, október 2024