Pravdivé poznanie histórie : CHAZARI a prvá misia sv. Konštantína medzi Slovanmi ... (1. časť)

V súvislosti s našimi reláciami (podcasty) na tému pravdivé poznanie minulosti ... s profesorom Šafinom o Chazaroch, sme pripravili k publikovaniu sériu vedeckých textov autora prof. ThDr. Jána Šafina, PhD., ktoré môžu byť čitateľom pomôckou v bádaní a štúdiu. Tento článok je v podstate zachytený vo viacerých pokračovanich našich vzdelávacích relácii ... nech sa páči :

Chazari a prvá misia sv. Konštantína medzi Slovanmi (1. časť)

V ruskej i zahraničnej historiografickej literatúre sa často hovorí o dobe prijatia kresťanstva východnými Slovanmi a možnej misionárskej aktivite sv. Cyrila a Metoda medzi východoeurópskymi Slovanmi. Táto otázka je zväčšia považovaná za viac -menej zodpovedanú, s tým, že akékoľvek tvrdenia ohľadom misionárskeho pôsobenia bratov zo Solúna na území dnešnej Ukrajiny a Ruska sú prinajlepšom zbožnou špekuláciou, no nie historicky dokázateľným faktom. 

No je tomu naozaj tak? Naozaj sa nedá v prameňoch nájsť nič také, čo by svedčilo v prospech takejto misijnej činnosti na území vtedajšej štátnosti, ktorú si historici od 19. storočia, konkrétne od roka 1839 zvykli pomenovávať Kyjevskou Rusou? Naozaj neexistuje nijaká historická spojitosť medzi dišputou o viere na chazarskom dvore pred kaganom, ako je táto zaznamenaná v Živote sv. Cyrila, a medzi dišputou pred sv. Vladimírom Kyjevským o dobrých 125 rokov neskôr, ako je nám zasa táto predstavená v "Reči filozofa" zaznamenanej v najstaršom slovanskom letopise známom ako "Povesť dávnych dôb"? Zdá sa, že táto otázka ani zďaleka nie je až tak jasne zodpovedaná, ako sa zvyklo tradovať.

Chazari v medzinárodných vzťahoch 7. - 10. storočia Chazari, o ktorých vieme, že medzi 7. a 10. st. osídľovali pevninu medzi Čiernym a Kaspickým morom, v 8. st. mali rozsiahle panstvo medzi Uralom, Kaspickým a Čiernym morom od Kaukazu až k rieke Oce, ovládali vtedy celý Krym aj Kerčský poloostrov. Pri ústi Volgy ležalo ich hlavné mesto Itil. 1 .) K ich kaganátu patrila tiež časť južných Slovanov: Poljani, Severania, Radimiči a Vjatiči, ktorí im platili daň. Historici tvrdia, že vzájomný pomer Slovanov a Chazarov bol v tej dobe vcelku priaznivý. Arabskí spisovatelia chvália ich poriadok a dobrú štátnu správu, spravodlivé zaobchádzanie s obyvateľstvom a náboženskú znášanlivosť. Slovania vraj pod ich ochranou šírili svoje sídla na východ a na juh, hlavne na teritórium Fínov, s ktorými sa miešali tak, že Fíni sa poslovanštovali. Ale nielen tam. Arabský zemepisec Masúdi v prvej polovici 10. storočia nazýva Don slovanskou riekou. Okrem toho veľa Slovanov slúžilo vo vojsku chazarského kagana. V dobe chazarskej nadvlády ožilo zasa spojenie s Východom, hoci Góti im ukázali cestu k čiernomorským mestám a k Carihradu, pretože jadro chazarskej ríše bolo mimoriadne dôležitou križovatkou jednej vetvy svetového obchodu, ktorý sa sústreďoval v irackom Bagdade. Odtiaľ cez Kaspické more a po Volge k Baltskému moru a cez ostrov Gotland až do Škandinávie, Dánska, Veľkej Británie k pobaltským Slovanom a do Nemecka prúdili karavany arabských a židovských obchodníkov, ktorí v hlavnom chazarskom meste Itile na dolnej Volge mali hlavnú stanicu. Tam sa uskutočňovala mnohonásobná výmena tovaru. 

S hlavnou obchodnou tzv. volžskou žilou bolo v spojení Podneprie a jeho kultúrne ohnisko Kyjev! Čoskoro na to však objavil význam obchodných stykov z arabským Blízkym východom aj iný podnikavý národ - Škandinávci. V tomto prípade to boli Švédi, ktorí pri prieskume baltského pobrežia a fínskeho zálivu našli ľahký prístup k Volge cez Ladožské a Biele jazero, kde medzi jednotlivými vodnými cestami po súši prepravovali svoje člny. Švédi pomerne rýchlo nadviazali čulé obchodné styky s Bulharmi sídliacimi na strednej Volge, a taktiež s Chazarmi. Vďaka tomu začali využívať ako cestu Kaspické more, keď sa ich obchodné aktivity rozšírili až k Arabom v Bagdade. Významnejší bol však objav inej cesty vedúcej z ich severnej kolónie po Dnepre do Kyjeva, ktorý bol vtedy v chazarských rukách.

...........................................................................

1.) Ledil, Edil, Итиль, Эдиль je všeobecne známe stredoveké pomenovanie Volgy, ktoré pochádza z jej tureckého pomenovanie. Takéto je meno Volgy u kočovných plemien: Chazar, Pečenegov, Polovcov, Tatar. Západoeurópski a východní spisovatelia - geografi a cestovatelia - veľmi rozšírili toto pomenovanie najväčšej európskej rieky.

..........................................................................

Slovania radi uvítali Švédov, pretože Chazari im neboli schopní poskytnúť dostatočnú ochranu pred lúpežnými kočovníkmi a uzavreli s nimi zmluvu o ochrane, čo znamenalo, že prakticky prijali ich politické vedenie. Normani prichádzali do východoeurópskej roviny ústim rieky Nevy, ďalej Ladožským jazerom a po rieke Volchov do jazera Ilmenského alebo riekou Narvou do jazera Čudského. Keďže sa Normani vracali do svojich sídiel z lúpežných výprav, potrebovali mať oddychové stanice medzi Chazarskou a Bulharskou oblasťou na strane jednej a Škandináviou na strane druhej. Tak vznikla okrem iných aj ich osada pri ústi rieky Volchov z Ilmenského jazera, ktorá sa po čase stala veľmi živou dostatočne rozšíriac svoj vplyv do okolia. Normani si odtiaľ podmanili Slovienov i Krivičov ako aj fínskych Merov a Čudov. Škandinávske ságy a rúnové nápisy nazývajú tuto krajinu Gardariki, t. j. krajina hradov (miest). Hlavnými osadami v nej boli Aldageni (Aldeigjuborg) a Holmgardr alebo Ostragardr (ostrovné mesto), neďaleko slovanského Novgorodu.

Ostrov, na ktorom leží Holmgardr bol (podľa arabských správ) 3 dní cesty dlhý a široký; žilo na ňom asi 100 000 ľudí. Odtiaľ sa vydávali na lúpežné výpravy proti slovanskému obyvateľstvu. Zajatcov predávali do zavolžského Bulharska a Chazarského kaganátu. Náčelník tohto normandského lúpežného štátu sa nazýval po chazarskom vzore kagan. Susední Fíni volali týchto Normanov Ruotsi. Pretože v susednom Novgorode vyrástol normansko - ruskému štátu obchodný súper, Normani - Rusi si ho podrobili ako aj niekoľko iných susedných miest. Novgorod sa od tej doby stal hlavným mestom mladej ruskej štátnosti. Teda spolu s druhým mestom, viac na juh a to Kyjevom. Avšak samotné opanovanie Kyjeva Normanmi bolo skôr neplánované. Jednoducho to súviselo s ich stykom s Konštantinopolom.

Keď sa totiž Švédi usadili v Kyjeve, zatúžili - rovnako ako niektorí z ich slovanských chránencov - po bohatstve nahromadenom v byzantských mestách na čiernomorskom pobreží a hlavne v Konštantínopole. Po veľkom útoku v r. 860 došlo k ich prvému styku s Byzanciou (apropo, niektorí ruskí bádatelia ešte stále veria, že Rusi podnikli prvý útok na Konštantinopol r. 842). 2.)

Byzancia, Chazari a Rus

Príchod nového národa pod hradby Konštantínopolu pochopiteľné vyburcoval byzantskú diplomaciu a donútil ju k okamžitým protiopatreniam. Posledné rímske dŕžavy na Kryme sa ocitli vo veľkom nebezpečenstve. No v tejto oblasti žil ešte jeden národ, ktorý sa rovnako mohol cítiť ohrozený Rusmi a prichádzal teda do úvahu ako možný spojenec. A to konkrétne Chazari. Ako je dobre známe, Chazari sa spojili s Byzanciou už za vlády cisára Hérakleia v druhej dekáde 7. storočia. Potom zasa arabské nebezpečenstvo ohrozujúce ako Chazarov tak aj Byzantincov, znova spojilo oba národy. Chazari hrali tiež významnú úlohu v byzantskej politike za vlády Justiniana II. Bolo to v dobe najväčšieho rozmachu a najväčšej slávy islamu, medzi rokmi 705 - 717, kedy v ríši kalifov vládli Al Walíd a Sulejmán. Do ich éry spadajú najmohutnejšie výboje Arabov. Vojvodca Musa dobyl celé severné pobrežie Afriky až k Atlantickému oceánu a hneď na to bola Arabmi podmanená Vizigótska ríša.

.........................................................................

2.)  Avšak v stati Costa-Louilet, G. da, nazvanej "Y eut-il des invasions russes dans l'Empire byzantin avant 860?", Byzantion 15 (1940-41, pp. 231-248) sa uvádza, že tento názor je založený na mylnom výklade jedného miesta v Živote sv. Georgia z Amastridy. K otázke vzniku názvu Rhôs pozri v knihe F. Dvornik "The Making of Centrel and Eastern Europe", London, 1949, s. 62 a 305-314. Škandinávsky pôvod tohto termínu (zo starošvedského slova rodi, rodhsi = veslovať) je oveľa pravdepodobnejšie ako téza o sarmatskom pôvode, ktorú hájil G. Vernadski, Ancient Russia, New Havon 1946, s. 280, 343, idim. The Origens of Russia, Oxford, 1959, s. 198 ad. Fíni ešte aj dnes volajú Švédov Ruotsi (tak nazývali týchto Normanov aj vtedy, čo sa vraj rovná menu Rusi - podľa ich príslušenstva k normanskému kmeňu, sídliacemu v Škandinávii. Apropo napr. Byzantínci nazývali normandských bojovníkov Varangoi, čo je spojené so severským overing, a čo znamená člena družiny, zviazaného s ňou prísahou. Slovania si ho zmenili na Varjag. Ako tzv. varjagskej otázky sa dodnes vedú vášnivé polemiky.

...........................................................................

V najbližších rokoch sa tu jednalo o bytie a nebytie Franskej ríše. Súčasne Arabi rýchlo a rozhodne postupovali proti Byzantíncom, aby svoje doterajšie úspechy korunovali dobytím Konštantinopolu. Onedlho priplávalo veľké loďstvo, takže od konca augusta r. 717 až do konca augusta r. 718, teda celý rok bol Druhý Rím zovretý zo všetkých troch strán a ohrozovaný častými útokmi stúpencami proroka z arabskej púšte. 

Arabi síce ešte neovládli všetko východorímske územie, ale pretože Konštantinopol bol prakticky obkľúčený, záležalo ďalšie trvanie štátnosti, ktorú dnes nepresne nazývame Byzantskou ríšou len na tom, či sa udrží jej hlavné mesto. V tejto nebezpečnej dobe dostala sa najvyššia moc do rúk veľmi schopného vojvodcu Leva Sýrskeho známejšieho z učebníc dejepisu ako Izaurský, ktorý ako cisár Lev III. vládol od roku 717 po rok 741. Tomu sa podarilo odraziť arabské útoky (nie bez účinnej pomoci Bulharov a počasia) tak rozhodne, že s veľkými stratami nakoniec odtiahli od Carihradu. Ťažké boje s nimi však trvali ešte mnoho rokov s nezmenšeným nebezpečenstvom pre Byzantíncov, ale Lev predsa mohol ku konci svojej vlády začať už obranný útok, ktorého vyvrcholením bola ťažká porážka Arabov pri Akroinone (vo Frygii, súčasné turecké mesto Afyon, Afyonkarahisar) r. 740. 

Tým bola západná Malá Ázia oslobodená od neustále sa opakujúcich útočných arabských ťažení. Od tej doby iba východná Malá Ázia trpela pravidelne sa opakujúcimi vpádmi nájazdníkov. Následné veľké vnútorné rozpory a zápasí v islamskej ríši Umajacov mali za následok zvrhnutie tejto dynastie a prenesenie sídla kalifov zo sýrskeho Damasku do mezopotámskeho Bagdadu (roku 750). Hoci pomoc Bulharov veľmi prospela pri obliehaní Carihradu, Byzantínci im predsa len nedôverovali a nechceli im byť zaviazaní. Namiesto toho za vlády spomínaného cisára Leva III. obnovili spojenectvo s Chazarským kaganátom, keď počiatok jeho obrazoboreckej politiky je o spájaní s vplyvom troch židovských mágov, ako sa píše v Živote sv. Neomartýra (Novomučeníka) Štefana. Apropo, paradoxne je o ňom ešte známe, že okolo roku 723, kedy ešte nezačal s ikonoboreckým ťažením nariadil násilné krsty členov jednej z najstarších siekt kresťanských dejín, a to stúpencom "divokého proroka" Montana po ňom nazvaných montanistami, ktorých dejiny siahajú do polovice druhého storočia kresťanskej éry, na územie exatickými kultmi presiaknutej Frýgie, ale aj Židov - judaistov. 

Zatiaľ čo mnohí montanisti radšej podstúpili smrť a celé komunity sa spálili spolu vo svojich domoch, Židia - judaisti buď krst aspoň naoko prijali, alebo častejšie si zvolili azyl práve v Chazarskom kaganáte. Syn Leva III. Izaurského, "zlý výhonok zlého koreňa" Konštantín V. Kopronymos (741-775) sa preto mohol po prenesení sídla kalifov z Damasku do Bagdadu, pokúšať o zničenie nebezpečnej Bulharskej ríše a podmanenie balkánskych Slovanov, a to tým skôr, že spory v Bulharsku sľubovali úspech. Možno práve preto si našiel za nich náhradu v Chazaroch, sídliacich medzi Čiernym a Azovským morom severozápadne od Kaukazského pohoria, ktorí uľahčovali obranu Byzantskej ríši svojimi útokmi podnikanými cez Kaukaz do ríše kalifov. Spolok s Chazarmi bol však cisár Lev III. nútený zaplatiť tým, že jeho syn Konštantín IV. sa oženil s dcérou chazarského kagana. Synovi Konštantína V., ktorý sa narodil z tohto manželstva sa preto ušlo priezvisko "Chazar".

autor : © prof. ThDr. Ján Šafin, PhD 

.......................................................................

V ďalšom pokračovaní sa dozviete okrem iných skutočností aj o súvislostiach medzi Chazarmi a Maďarmi ... I keď sme texty na túto tému autora na základe profesora ThDr. Jána Šafina, PhD zverejňovali na základe vzájomnej spolupráce už v roku 2022, rozoberali sme ich podrobne v našich reláciách (podcasty), aj dnes je táto téma aktuálna, postupne budeme vysvetľovať v našich článkoch, čo sa čistí v duchovnom pozadí sveta a ako sa to prejavuje v materiálnom praktickom živote ...

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, december 2024

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, december 2024