PREČO JE ZATAJOVANÁ PRAVDIVÁ HISTÓRIA ĽUDSTVA ... alebo čo hovoria duchovné a ďalšie zdroje poznania ? (1. časť)

Odkaz Prírody a Planéty Zem : Pokiaľ nebudú všetci ľudia na Slovensku žiť čestnejšie, charakternejšie s vyššími spoločnými mravnými cnostnými hodnotami, principiálne s presahmi pretavenými do praktických životov ako tézy priaznivého vývoja, budú sa lekcie ovládania a podobné situácie (aj dynamickejšie) opakovať .............

Podľa pravdivých duchovných zdrojov poznania (pripomíname, že NIE channeling a mágia, ale vyvážená duchovná komunikácia, pravdivá intuícia), ktoré sú potvrdzované dlhé obdobie opakovane (minimálne posledných 20 rokov), krížovými kontrolami viacerých ľudských bytostí na Planéte Zem, v spolupráci s poctivou, pravdivou vedou, je história ľudskej civilizácie, ktorá sa učí v školách v súčasnosti z viac ako 90 % nepravdivá (92 až 93 %). Nielen na Slovensku ale na celom svete. Áno, v drvivej väčšine sa učí v školách karikatúra dejín. Česť všetkým výnimkám, ktoré si ctia Pravdu. Je to tak, či sa to niekomu páči alebo nie. Duchovné pozadie sveta (strana Svetla, pravdy, cností, vzostupu), bez ktorého nie je možná priaznivá Evolúcia, vzostup, prosperita, spolupráca v hmotnom svete, práve to duchovné pozadie sveta, ktoré vedie k pravdivosti, je ignorované, kraľujú väčšinou rôzne bludy. Zamyslite sa nad tým, prečo je to tak ...

Áno, v dnešnej spoločnosti je otupený dav nielenže klamaný, on je dokonca rád, že je klamaný. Najmä, pokiaľ mu to prináša zábavu, ba dokonca, keď ho táto lož šokuje, opantáva. Ide o podvedomú túžbu po ošiali, senzácii, za každú cenu, bez ohľadu na to, či je to dobro alebo zlo. Byť prázdny, plytký, povrchný, ale "šťastný" v nízkych pudoch ... za čo je vydávaný zmysel života (jeho karikatúra), pritom nemať ani šajnu o tom, čo to skutočne znamená. Najväčšie mravné indiferencie znamenajú slobodu. Katastrofa. Ako je možné, že sme dospeli do štádia, že v spoločnosti sú prvky satanizmu považované za prejav slobody? K čomu vedieme mládež? Pozrime sa na to, čo znamená 7 slov viditeľných jasne v dnešnej spoločnosti ako definícia slobody : obžerstvo, lakomstvo, lenivosť (najmä duchovná), pýcha, hnev, závisť, smilstvo? Kto uhádol?

(Poznámka : správna odpoveď je 7 smrteľných hriechov, Doctor Angelicus, resp. Sv. Tomáš Akvinský)

Nemám na to čas? ..... Hlúposť. Pri všetkej úcte, len vy (Ľudia) vždy určujete to, čomu venujete svoj čas. Vy tvoríte dej a rozhodujete o svojom čase, ktorý vám bol daný. Osud vás môže "nakláňať" a pripravovať lekcie, ale v konečnom dôsledku máte vždy slobodnú voľbu ............ Pokiaľ niečo nechcete robiť, nevyhovárajte sa, neklamte, že nemáte čas. Povedzte priateľsky, čestne a úprimne, že to nie je pre vás priorita, nemáte o to záujem, alebo sa ospravedlňte, čo sa stalo, ako etický dôvod, prečo ste nedodržali slovo, prečo nechcete robiť to, či ono. Kradnutie času ......... zavádzanie, nedodržiavanie slova (neúcta voči času iných bytostí), je taktiež vysávanie energie, parazitovanie na iných bytostiach.

Nezabúdajme, že aj samotný Shakespeare vo svojom Hamletovi hovorí : "Je viac javov v nebi a na zemi, ako vaša školská múdrosť môže vyjadriť, Horatio ...".

..........................................

Vždy je dôležité v živote udržať si pozitivitu, nadšenie, vnútornú mravnú iniciatívu vyšších cieľov. V tom je úžasná opora humor, najmä ten intelektuálny, kvalitný. Ako bol poznamenal v závere siedmeho dielu relácie Československej televízie (Bratislava), Ktosi je za dverami, z roku 1981, hosť Milana Lasicu a Júliusa Satinského, slovenský Velikán, národný umelec Vladimír Mináč : "Dobrý humor, je dobrý pre človeka ... kým bude humor, zatiaľ bude aj človek ...". Toto je veľká, nadčasová pravda, ktorá je impulzom kreativity, pre brilanciu filozofie s hĺbkou ľudskosti.

.....................................

Dnes si niečo napíšeme o niektorých zásadných detailoch utajovanej histórie ľudskej civilizácie ...

Pozrime sa na to, ako sa môže veda fatálne mýliť. Tak napríklad, mnoho geológov tvrdí, že dávna minulosť Zeme ich priviedla k záveru, ktorý je nasledovný. Závažné orogénne udalosti globálneho dosahu vo vzťahu desiatok miliónov rokov v súvislosti s pásmovými pohoriami takzvaného alpidného geotektonického cyklu (Skalisté hory - Andy, Hindukúš - Himaláj), sa vytvorili do súčasného stavu pred 25 - 50 miliónmi rokov. Nie je tomu až tak dávno, kedy geologické výskumy jednoznačne potvrdili, že najvyššie štíty Himalájí sú staré asi 200.000 rokov, nanajvýš 500.000 rokov. To je trošku rozdiel, nemyslíte? Ich súčasná podoba, sa však ustálila nedávno na vek nanajvýš 150.000 až 200.000 rokov. Dôkazom sú archeologické významné nálezy rybárskych obydlí obklopených veľkým množstvom lastúr morských mužov v Andách v nadmorskej výške od 3.000 do 5.000 m. n. m., dokonca aj vyššie. 

Logicky neobstojí nezmyselné vysvetlenie, že rybári si svoj úlovok každý deň odnášali do horských výšin, kde si stavali vo veľmi náročných podmienkach svoje obydlia, aby potom opäť každý deň zostupovali k novému lovu k moru. Relatívne mladý vek Himalájí potvrdzuje geologický a hydrogeologický výskum dvoch veľkých riek Indus a Brahmaputra, ktoré preukázali vysoký vek týchto riek, existujúcich minimálne 200.000 rokov pred vyvrásnením Himalájí. Dokazujú to aj dĺžky týchto riek s hlbokými korytami zasahujúcimi až do vzdialenosti cca 1.500 km od pevniny v prípade rieky Indusu a asi 1.000 km v prípade Brahmaputry.

Ďalším dôkazom je aj Ptolemaiova mapa a jeho presné údaje o polohe týchto dvoch riek na subkontinente India intragande, pred narazením ostrova Taprobane do tohto subkontinentu a vytvorením dnešnej Prednej Indie (Ptolemaiovo dielo Geógrafiké hyfégesis). Pochopiteľne vymenovanie ďalších dôkazov je na menšiu brožúrku, mnohé z nich sú podrobne uvedené v nami vydanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška. Mimoriadne vzácnym prastarým textom, podrobne popisujúcim veľmi dávne obdobie ľudstva je Bönnský manuskript a taktiež aj komentáre a traktáty z kláštora Bönn - po k významnému dielu Kniha Dhyanov ......... Tibetské kláštorné knihovne s mimoriadnou hodnotou v Pottale (Lhassa), ale aj skvelých prastarých Ruských Písiem, Letopisov a Véd potvrdzujú, že v dávnej minulosti vyzerala naša Slnečná sústava úplne ináč, ako ju poznáme dnes. Mnohí duchovní bádatelia so serióznou úrovňou pravdivosti potvrdili, že podľa týchto spisov sa v dávnej minulosti Zem nachádzala bližšie k Slnku a obiehala približne pod dráhe, zhruba tam, kde dnes obieha Venuša. V tom čase ešte Venuša nebola planétou (bola údajne satelitom Uránu). Po tretej obežnej dráhe okolo nášho Slnka obiehala planéta, ktorú môžu poznať bádatelia starých textov pod rôznymi názvami (v rôznych jazykoch) ako napríklad Maldek, Tir, Malona, Abzu, Báálova hviezda, Zlatá planéta, atď ..., ktorá mala asi 90 až 100 násobne väčšiu veľkosť ako Zem aj so svojim satelitom menom Marsala (dnešný Mars).

(Poznámka : Pre porozumenie niektorých bola jej dráha v ekliptike, niekde medzi dnešným Marsom a Jupiterom) 

Celkom mala vtedy naša Slnečná sústava 10 planét. Hovoríme o časovom období v linearite 120.000 až 110.000 rokov pred n. l..

Dôkaz? Napríklad otlačok akkadského pečatného valčeka, ktorý je uložený v berlínskom Pergamonskom múzeu pod katalógovým číslom VA/243. O tomto dôkaze hovorí napríklad aj bádateľ Zecharia Sitchin ale aj mnoho ďalších autorov. (Sitchinove vyvodené závery v jeho viacerých knihách však v tomto smere pravdivé nie sú). 

Veľmi cenné sú napríklad staré mýty a báje výnimočného kmeňa Hopi. Tieto báje hovoria, že ich civilizácia, ktorá obývala oblasti dnešného Peru a Bolívie v Južnej Amerike, pod vedením "Mahátmov" (nazývaných rôzne ... Kačinovia, Naacalovia, Plejáďania), vystavali na brehu morskej zátoky na pevnine protiľahlej ich materskému ostrovu, kamenné mesto Taotúmu, ktoré bolo počas nasledujúcej obrovskej katastrofy vyzdvihnuté medzi horami spolu s časťou morskej zátoky. Ako sa píše v ich kmeňovej tradícii, toto kamenné mesto navždy zostalo v troskách, pretože "Mahátmovia" ešte pred katastrofou odleteli na svojich "žiariacich lodiach" do hviezdnej vlasti menom Túnaotakha. Pozostatkom morskej zátoky sú dnes dve slané jazerá Altiplana menom Titicacaa Poopó, ktoré pôvodne tvorili jedno slané jazero ...... Trosky nikdy neobnoveného mesta Taotúma, dnes známeho pod menami Tiwanaco, Tiahuanaco, Tir-nag-Og, Tir-huang-Og, El Dorado, Valmar, atď, o ktorom hovoria aymarské báje ako o "meste vystavanom bohmi v ére Chamac Paca", kedy na Zemi ešte nežili ľudia, pôvodne ležali na brehu jazera, ale dnes sú od neho veľmi vzdialené, pretože hladina jazera sa znižuje vďaka nedostatočnému prítoku vody z Altiplana.

Podľa spomínaných textov, Zem sa v tomto čase otáčala okolo vlastnej osy opačne, ako je tomu dnes. Bolo to o niečo rýchlejšie, čo logicky určovalo kratšiu dĺžku dňa (cca 14 hodín). Obehová dráha okolo Slnka bola kratšia a jeden rok trval okolo 260 dní. Zem nebola tak zvrásnená ako dnes, bola plochejšia, pretože alpinské pohoria orogenézy (Alpy, Hindukúš - Himaláj, Andy - Siera, atď.), sa vytvorili až po explózii planéty Maldek a následnej zrážke s jednou z jeho trosiek s názvom Nimiru. 

Aké boli parametre Zeme pred katastrofou? Ľadovce pokrývali iba vrcholové časti hôr od 2.000 metrov vyššie a hrúbka ľadovej vrstvy mala najviac niekoľko metrov. Odklon zemskej osy od kolmice k ekliptike bol nanajvýš okolo jedného stupňa, takže oba póly boli bez ľadu a nízke Slnko ich ožarovalo nepretržite celý deň a noc. Severný pól, podľa spomínaných prastarých informácii bol rozsiahly archipelag s názvom Thule (dnešná Antarktída) a južný pól tvorilo súostrovie Onogorojima, gréckymi historikmi pomenované ako Hyperborea.

Na oboch póloch panovalo mierne počasie zospovedajúce teplej jari, z globálneho hľadiska bola klíma tropickejšieho charakteru, chýbali obdobia jeseň, zima, teda chladnejšie obdobia roka. Úroveň hladiny oceánov, vychádzajúc pritom aj z poznatkov zakázanej archeológie a starých abrazných terás, ležala najmenej o 150 metrov nižšie ako je tome dnes. Miestami to bolo aj o 200 až 500 metrov nižšie. Stredozemné more predstavovalo hlbokú preliačinu s morskou hladinou približne o 200 metrov nižšie ako dnes.

Vráťme sa k už spomínanej planéte Maldek v našej Slnečnej sústave. V období okolo 150.000 rokov pred našim letopočtom sa na Zemi nachádzali upadajúce civilizácie, najmä trojica Hyperborea, Lemuria, Atlantída. Upadajúce nie z hľadiska vedecko - technického, ale z hľadiska etického a v súvislosti s vnútornou čistotou či harmóniou bytostí. Temná strana sily sa stále viac presadzovala pri navláde nad svetom, túžba po moci a ovládaní. Konkrétne staré spisy hovoria, že v tom čase planétu Maldek obývala vyspelá civilizácia z oblasti súhvezdia Plejády. Na túto planétu začali útočiť viaceré temné systémy a entity najmä z oblasti súhvezdia Orionu (zoskupené pod formáciou Orion Empire), čo v konečnom dôsledku viedlo ku ničivým hviezdnym vojnám v medziplanetárnom priestore. Pokiaľ by tieto zdroje informácii podrobne zaujímali čitateľov, tomu sú venované niektoré knihy a aj my ich podrobnejšie rozoberáme v nami vydanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška.

Naša Slnečná sústava sa mala stať v období pred 150.000 až 100.000 rokmi "korisťou" temných systémov a entít. Doslova práve boj Síl Svetla a temnoty vyvrcholil v ťažkých bojoch o planétu Maldek, kde v konečnom dôsledku mali temné entity potrebu ovládnuť vnútornú a zdrojovú energiu planéty Maldek, vzhľadom k zneužívaniu nukleárnych zbraní na ovládnutie celej našej Slnečnej sústavy. Je potrebné si uvedomiť princíp ...

To sa im však nepodarilo. V rámci obranných systémov a entít vtedajších Síl Svetla na záchranu našej Slnečnej sústavy (aj z oblasti Andromedy a Arkturusu) sa planéta Mladek ubránila proti zneužitiu, avšak došlo k obrovskej explózii a roztrhaniu planéty na mnoho kusov. Jedna z trosiek po tejto explózii sa stala z karmického hľadiska smrtiacim kyvadlom, ktoré bolo pomenované Nimiru. Práve Nimiru križovalo svojou ekliptikou dráhu Zeme, čo sa v konečnom dôsledku stalo pre civilizácie na Zemi osudové. Ostatné trosky Maldeku svoju skazu vykonali aj na iných planétach našej Slnečnej sústavy.

Kedy došlo k prvému ničivému úderu Nimiru na planétu Zem? Dozviete sa v ďalšom pokračovaní článku ...

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, apríl 2025

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, apríl 2025