PREČO kniha DVE TRETINY hovorí o DELFÍNOCH ako VEĽMI VYSPELÝCH BYTOSTIACH ?

Vážení priaznivci, toto je mimoriadna téma. Zatiaľ sme sa jej nevenovali, avšak keď vidíme rozmáhajúcu sa dominanciu klinického idiotizmu v spoločnosti (rôznych špecifikácii), ktorá ohrozuje deti, mládež, ničí a škodí všetkým ľuďom (aj vďaka zdochýnajúcej vládnúcej "elite" na Slovensku), je zrejme čas vypichnúť vysoké Vedomie bytostí ako sú Delfíny.

V jednom článku nie je možné vysvetliť, že Prečo je to tak. Deflíny ako bytosti, povedzme v našom Vesmíre, existujú totiž podstatne dlhšie ako projekt dnešného typu človeka. Sú to bytosti s vysokou úrovňou Vedomia, stvorené vyšším vedomím podstatne skôr, než my ľudia, pokiaľ si uvedomujeme lineárne plynutie času. Naznačujú to aj viaceré duchovné zdroje poznania. Sú to veľmi milé bytosti, veľmi jemných frekvencii naladenia, skutočne dokážu liečiť rôzne diagnózy, s ktorými si nevie poradiť ani moderná neuroveda. Dokážu pomôcť lepšie sa uzemniť a vytvoriť podmienky pre kvalitnejší život aj deťom napr. s poruchami autistického spektra a pod.. Skutočne sú nedocenené.

O Deflínoch, ich vedomí a mnoho zaujímavých informácii sa môžete dočítať aj v knihe, ktorú sme vydali Dve Tretiny ... Dejiny Našej Galaxie. Kniha je beznádejne vypredaná aj vďaka exkluzivite nášho vydania :-). Kniha sa predávala celosvetove len u nás a na www.infovojna.bz. To, či budeme robiť dotlač tejto knihy záleží výlučne na záujme čitateľov, ktorý možete prejaviť TU. 

Krátka pasáž z knihy Dve tretiny ... Dejiny našej Galaxie v súvislosti s delfínmi. Zrejme budete veľmi prekvapení. Kapitola 11 s názvom Lothariáni, na str. 111, nech sa páči (najvýznamnejšie záležitosti tejto kapitoly sú uvedené na str. 122 knihy) :

Keď sa pokúšal rozhodnúť, ako by podporil úsilie Lothariánskeho hnutia, Ell Dan si čoskoro uvedomil, že návrh vrátenia vlády nad Alteou a vonkajšími planétami civilnej vláde Vrchnej Rady by nedopadol úspešne. Dlho zakorenená sila Alteánskej Námornej Služby prostredníctvom Troj-Námorného Úradu a nedávno aj vďaka ďalším výstrelkom veliteľov Východu a Západu nebola pod kontrolou a neexistovala žiadna dostupná protisila, ktorá by týchto dvoch nahnevaných mužov zosadila.

Bola len jediná možnosť: uniknúť.

Lothariáni preto museli svoj spolok posunúť o krok vpred a napodobniť tak Esénov, museli by podstúpiť masívne budovanie zásob a vesmírnych lodí, tak aby najmenej dve tretiny z milióna - genetické minimum - mohlo opustiť územie Altey. Lothariáni by nevedeli kam ísť, ale aby mohli prežiť, museli odísť, uzavrel Ell Dan. Alteánci nepoznali osud Esénov, ale umelec vedel, že Lothariáni to budú musieť risknúť. Iná možnosť nebola. Ako postupovať? pýtal sa sám seba ...

...

Experiment bol úplne úspešný. Nikto z posádky vesmírneho plavidla neochorel.

Po nejakom čase Herzman a Segelman premýšľali o tom, čo pre ich planétu znamenala Waldarkova práca.

Segelman čítal Herzmanovi z Waldarkovej knihy :

"Nie som odborník na fyziku," povedal im Waldark, "mne sa to javí tak, že tu dlho vládla výborná fyzika pokrývajúca trojdimenzionálne javy. Fyzika správne uviedla, že energia sa nikdy nestráca, alebo nezískava - len mení formu. A hľa, tu máme energiu a energia musí odniekiaľ prichádzať. Ak niekto verí v trojdimenzionálnu fyziku, tak jediný záver ohľadom zdroja tejto energie s akým môže prísť je, že musela prísť spoza troch dimenzií. Energia prichádza zo Zdroja Vesmíru. Bodka."

Keďže Waldarkovi 'kabalisti' dokázali, že rovnako ako určitý tok planetárneho torunu tak podobne aj indukovaný tok torunu sú nevyhnutné pre to, aby vedomé bytosti vedeli existovať - a že tento tok môže byť narušený geometricky tvarovanými hutnými objektami a magnetickým poľom - Lothariáni vedeli, že silné magnetické pole Štítu značne narušuje prúd planetárneho torunu vo svojom okolí a že Alteánci žijúci v blízkosti tohto územia budú trpieť a nakoniec zomrú.

Hoci námorné jednotky Východu a Západu prinútili všetkých, ktorý žili do 50 yardov od hranice, aby sa presťahovali mimo tento pás bez života, tie isté jednotky zabránili utečencom, aby sa presunuli niekam oveľa ďalej. V skutočnosti ktokoľvek ďalší, kto žil v blízkosti hranice, bol prinútený ostať tam kde bol, napriek tomu, že o nebezpečenstve silného magnetického poľa zo Štítu vedeli.

...

Hlavne musí táto loď mať veľkú nádrž naplnenú cirkulujúcou slanou vodou, do ktorej bude vpumpovaná čerstvá cirkulácia vzduchu nad povrchom. Mám v úmysle s nami zobrať 24 delfínov."

"Ak nemôžeme zobrať delfínov, nikto z nás neodíde," dodal nakoniec Lotharián.
"Urobíme to," odpovedal Masters.
"Dobre," povedal Lotharián a vstal zo svojej stoličky. "Poviem Woods Garthovi, vedúcemu Colchiského inštitútu Zoológie, aby sa u vás o tri dni prihlásil, aby ste doriešili detaily." Alteánske delfíny sa vyvinuli dedičnosťou, ktorá zahřňala predkov spoza galaxie. Hermuriánski utečenci urobili niečo výnimočné, keď so sebou zobrali delfíny na cestu, ktorá nakoniec trvala päť miliárd rokov. Počas všetkých týchto rokov bolo o potomkov týchto delfínov dobre postarané potomkami Hermuriánskych utečencov. Keď medzigalaktickí priekopníci dorazili na Alteu, vypustili svojich delfínov do morí modro zelenej planéty, aby sa pridali k miliónom domácich Alteánskych delfínov, ktorí tieto vody obývali.

Delfíny si už dávno získali srdcia a mysle bytostí, ktoré obývali sieť galaxií od počiatku času a delfíny tradične sprevádzali všetkých medzigalaktických priekopníkov.

Delfíny sú známe od počiatku času tým, že sú ohromne inteligentné, s veľkým odstupom najinteligentnejšie zo všetkých zvierat a tiež boli neuveriteľne priateľské k vedomým bytostiam, často hravou formou, často aj ako záchrancovia vedomých bytostí v núdzi na mori. Tradičné príbehy sú naplnené príbehmi o delfínoch, ktoré všetkých zachránili pred utopením, od dievča po mládencov až po námorníkov.

Hoci vedomé bytosti sa vždy tešili, keď videli ako sa delfíny slobodne potulujú moriami, nikdy neboli schopní odolať tomu, aby zopár delfínov zajali, aby s nimi mohli prísť do bližšieho styku. Toto spojenie vyústilo v tých časoch významným predstavením s delfínmi. Vycvičené delfíny tradične predvádzali vedomým bytostiam efektné plávanie a potápačské výkony, často za účasti obrovského publika nadmieru spokojných detí, dospievajúcich a dospelých.

Tradíciou tiež bolo, že posledným číslom na predstavení delfínov je, že mládenec sedí na delfínovi, zatiaľ čo ten pláva okolo bazéna, na znak veľmi dlho udržiavaného, láskyplného vzťahu medzi delfínmi a vedomými bytosťami.

Pri práci so zvedavými delfínmi sa často stávalo, že ich milovaní tréneri zistili, že ich delfíny nejakým spôsobom ovplyvnili. Občas tréneri intuitívne vycítili, čo urobia delfíny ako ďalší krok a boli schopní myslieť a cítiť rovnako ako samotné delfíny.

Bolo to asi pred 780 miliónmi rokov, pred časmi kedy žil Ell 'Art Hurian,' keď tréner delfínov Lor Dur Xian získal schopnosť čítať niektoré myšlienky delfínov, vrátane schopnosti vnímať tie najvnútornejšie pocity. Fascinovaný týmto neočakávaným objavom, Lor Dur Xian pokračoval v rozvoji tohto vzťahu ďalej. Po mnohých rokoch práce s delfínmi tréner uviedol, že on a tieto cicavce boli schopné jeden s druhým mentálne telepaticky komunikovať a že delfíny tiež vyjadrujú týmto spôsobom aj najvnútornejšie myšlienky.

Po smrti Lor Dur Xiana nebol nikto schopný dosiahnuť takých výsledkov, ako si spomenul Ell 'Art Hurian,' keď vyhľadal Woods Gartha, riaditeľa zoologického inštútu. Schopnosť komunikovať telepaticky, uvažoval umelec, by nám všetkým umožnila lepšie odovzdať si navzájom naše najhlbšie myšlienky. Takáto komunikácia by mohla pomôcť predísť zopakovaniu jednoznačne hrozných vyhliadok, ktorým Alteánci čelili, usudzoval.

Musíme zobrať delfínov so sebou, pevne uzavrel Lotharián.

Keď sa v ten večer Lotharián vrátil, prišiel neočakávane poobedňajším spojom z Altey Astir. Lana Folen mu zohnala miesto, aby mohol znova navštíviť "svojho stále smrteľne chorého brata." Po večeri sa Lothariáni znova stretli, aby mohli prediskutovať svoje plány na útek, trocha vyjasnené, vďaka Halburnovým a Mastersovým rozhodným činom. Hoci logistika toho, aby sa Lothariáni stretli pri únikových lodiach nebola považovaná za problém, rozhodovanie o tom, kto pôjde a kto ostane, bola nad ich sily. Lothariáni boli vyhliadkou na takéto ťažké zúčtovanie celkom paralyzovaní. Hoci boli veľkí optimisti, že druhá skupina by nasledovala vrátane mnohých Lothariánov sídliacich na Altee, ktorí budú dopravení na vonkajšie planéty s pomocou plánu, ktorý bude závisieť od dokonalosti schopností a odhodlania Lany Folen - Lothariáni si nemohli byť istí, či po úteku prvých, budú nasledovať ďalší.

"Ostanem, samozrejme," povedal im všetkým.
Toto odhalenie spôsobilo hlasný nárek ostatných.
Musíš ísť, všetci napomínali Lothariána.
Bol to Astir, kto prišiel s plánom. Okamžite si ho osvojili.
"Mali sme zahmlený pohľad," povedal Astir Lothariánom, citujúc do istej miery tajomnú metaforu, ktorá sa vyskytovala v tradičných mýtoch ako spôsob vysvetlenia toho, prečo je myslenie spomalené a panuje nerozhodnosť.

"Budeme losovať," uzavrel, čím rovnakú tradíciu vykreslil.

Ell Lana vyriešila problém tým, že uviedla, "Dan, ja budem ťahať losy, aby som zistila, kto z nás pôjde v prvej skupine, a kto z nás ostane pomáhať s prípravou odletu druhej skupiny. Ešte než k tomu pristúpime, trvám na tom, aby bolo presne zaznamenané samotné losovanie a že Dan prisahá, že sa podriadi jeho neodvolateľnému výsledku. Tak teraz prisahám."

Ell Dan neochotne prikývol.
Ell Lana začala s losovaním tých, ktorí mali zostať.
Podľa rozpisu, prvá skupina Lothariánov unikla z Alteánskeho územia, smerovala k vzdialenému bodu, blízko okraja galaxie vzdialeného asi 12 dní cesty, rýchlosťou blížiacej sa rýchlosti svetla, ktorú dodržiavala Lothariánska flotila. S nimi bol aj ich umelecký poklad a gigantická, do istej miery nemotorne vyzerajúca, prestavaná záchranná hviezdna loď HURARTU, pomenovaná po mýtuse, ktorý zahaľoval hory na Altee.

Na palube HURARTU bolo veľa rastlín a zvierat.
Na palube HURARTU boli delfíny.
Ďaleko od Plejáďanov a dvoch Alteánskych zúrivcov Edwardsa a Renforda, všetci spoločne čakali na príchod druhej skupiny Lothariánov.

...

Čo o delfínoch hovorí špičková veda? Vyzerá to tak, že človek nie je najinteligentnejší tvor na Zemi. Takže predstavitelia slovenských politických elít môžu byť kľudní, majú čiastočné alibi :-):-)

Delfín je racionálne zviera. Nové argumenty v prospech tejto hypotézy priniesli nedávne štúdie vedcov z Pennsylvánskej univerzity. Po pomerne dlhú dobu odborníci študovali jazyk delfínov a dosiahli skutočne úžasné výsledky. Ako viete, zvukové signály sa vyskytujú v nosovom kanáli delfínov v okamihu, keď ním prechádza vzduch. Bolo možné zistiť, že zvieratá používajú šesťdesiat základných signálov a päť úrovní ich kombinácie. Delfíny sú schopné vytvoriť "slovník" 1012! Je nepravdepodobné, že delfíny používajú toľko "slov", ale objem ich aktívnej "slovnej zásoby" je pôsobivý - asi 14 tisíc signálov! Pre porovnanie: rovnaký počet slov je priemerná ľudská slovná zásoba. A v bežnom živote ľudia zvládajú 800-1000 slov.

Signál delfína, keď je preložený do ľudského jazyka, je akýmsi hieroglyfom, ktorý znamená viac ako jedno slovo. Skutočnosť, že delfíny majú jazyk, ktorý svojou zložitosťou prevyšuje ľudský jazyk, je skutočným pocitom.

Zriedkavé schopnosti

Príroda niekedy prichádza s úžasnými záhadami. A jednou z týchto záhad sú bezpochyby delfíny. Napriek tomu, že často žijú na očiach verejnosti, vieme o nich veľmi málo. Ale aj to málo, čo je o týchto zvieratách známe, je úžasné. Delfíny majú skutočne úžasné schopnosti. Tak úžasné, že Američan John Lilly, ktorý študoval fyziológiu mozgu na Pensylvánskej univerzite, nazval delfíny "paralelnou civilizáciou".

V prvom rade sú vedci prekvapení objemom a štruktúrou mozgu delfína. Vedci z Pennsylvánskej univerzity umiestnili zviera do útrob skenera magnetickej rezonancie a videli, že štruktúra nervového systému delfínov je taká dokonalá, že sa niekedy zdá, že je lepšie vyvinutá ako u ľudí. "Mozog delfína skákavého," hovorí profesorka Laela Sai, "váži 1700 gramov, čo je o 350 gramov viac ako mozog dospelého muža. Pokiaľ ide o jeho zložitosť, mozog delfína nie je v žiadnom prípade horší ako ľudský mozog : je v ňom ešte viac záhybov, tuberkulóz a skrútení." Celkový počet nervových buniek u delfína je vyšší ako u ľudí. Predtým vedci verili, že mozog delfína je taký veľký, pretože nervové bunky v ňom nie sú tak husto zbalené ako u ľudí. Boli však presvedčení o opaku: mozog v lebke je umiestnený rovnako. pravda, navonok je mozog delfína viac ako guľa ako mozog homo sapiens, ktorý je mierne sploštený. Delfíny majú asociačné oblasti kôry, ktoré sú identické s tými ľudskými. "Táto skutočnosť nepriamo naznačuje, že delfíny môžu byť inteligentné," tvrdia morskí biológovia.

Parietálny alebo motorický lalok mozgu delfína má väčšiu plochu ako parietálny a predný lalok ľudí dohromady. Prečo príroda obdarila tieto tvory? Čo je to - výsledok storočia evolúcie alebo možno "dedičstvo" inteligentných predkov?

Je zvláštne, že okcipitálne optické laloky delfínov sú extrémne veľké a na zrak sa veľmi nespoliehajú. Načo sú potom? Ako viete, delfíny "vidia" vo väčšej miere svojimi ušami a vyžarujú ultrazvuk. Akustická šošovka na hlave delfína zaostruje ultrazvuk na rôzne predmety. Vďaka tomu delfín "vidí" svojimi ušami. "Cíti" podvodný objekt, určuje jeho tvar.

"Obyvatelia morských hlbín majú dva orgány sluchu: jeden je normálny a druhý je ultrazvukový," hovorí výskumník Mario Etti. Vonkajší priechod je uzavretý, čo zvyšuje možnosť sluchu vo vode. Receptory iného orgánu sú umiestnené po stranách dolnej čeľuste, vnímajú najmenšie zvukové vibrácie. Delfín počuje spodnou čeľusťou oveľa lepšie ako my ušami. Sluch delfínov a kosačiek je 400- až 1000-krát ostrejší ako ľudský. V dôsledku mnohých dutín vo vyfukovacej dierke (nosovej chlopni) vznikajú akustické vibrácie, ktoré sa šíria vo vode na veľké vzdialenosti. Modré veľryby a vorvaň tak môžu počuť zvuky, ktoré vydávajú ich náprotivky vzdialené tisíce kilometrov!

Ako už bolo spomenuté, delfíny majstrovsky ovládajú svoj rečový aparát. Fúkajúc tú istú časť vzduchu tam a späť, vytvárajú taký rozsah zvukov, že ich variácie a množstvo ďaleko prevyšujú zvuky vydávané človekom. Zároveň má každý delfín individuálny hlas, svoje vlastné tempo a zafarbenie reči, spôsob reči a "rukopis" myslenia.

Je veľmi zvláštne, že sluchové a rečové orgány pracujúce súčasne vytvárajú úžasnú bohatosť zvukovej palety. Schopnosti mozgu cicavcov sú také vysoké, že je schopný samostatne analyzovať spektrá s frekvenciou 3000 impulzov za sekundu! V tomto prípade je časový interval medzi impulzmi len asi 0,3 milisekúnd! A preto je pre delfíny ľudská reč veľmi pomalý proces. Hovoria vysokou rýchlosťou. Navyše dokážu v reči svojich blížnych izolovať také detaily, ktoré si ľudia ani neuvedomujú, keďže ich naše uši nezachytia.

Ale to nie je všetko. Vedci vykonali sériu experimentov, ktoré dokázali, že delfíny si dokážu vymieňať veľmi zložité správy. Tu je len jeden príklad. Delfín dostal určitú úlohu, ktorú mal splniť jeho brat, ktorý bol v susednom výbehu. Cez stenu výbehu jeden delfín "povedal" druhému, čo má robiť. Napríklad vezmite červený trojuholník a dajte ho osobe. Oba delfíny boli odmenené rybami. Bolo však jasné, že nepracovali za honorár, fascinoval ich samotný proces tvorivého experimentovania. Vedci vykonali tisíce experimentov, úlohy sa neustále menili a ani raz sa delfíny nepomýlili. Jediný možný záver z toho je, že delfíny dokonale rozumejú všetkému, čo sa deje, a pohybujú sa svetom ako ľudia.

Biológovia, ktorí experimenty viedli, s prekvapením zistili, že často sami testovaní začali riadiť priebeh experimentu a jeho organizátori - ľudia... Energia tvorivého hľadania sa preniesla na delfíny, a tí ponúkli experimentátorom skomplikovať a upraviť úlohu, zatiaľ čo vedci si nečakane všimli, že sa stávajú experimentálnym modelom pre delfíny, ktoré sa s nimi pokúšali vymeniť si úlohy. Kto teda koho študoval?

Na mysli bratrancov?

Jedna teória o pôvode delfínov je, že oni a iné veľryby pochádzajú zo starých zvierat, ktoré opustili pevninu do mora. Ako možní predkovia sa nazývajú 20-metrový Basilosaurus a fosília Dorudon. Ani jeden z nich nemal toľko mozgov ako dnes delfíny. Prečo zvieratá, ktoré odišli žiť do mora, potrebujú mozgy, ktoré majú lepšiu štruktúru ako ľudia? Žraloky totiž v tej istej vode pokojne plávajú už stovky miliónov rokov. Majú veľmi malý mozog a na ulovenie koristi im stačí.

Existuje ešte jedna zaujímavá hypotéza. Niektorí vedci sa domnievajú, že v procese evolúcie bolo obdobie, keď vzdialení predkovia človeka boli z nejakého dôvodu nútení opustiť krajinu a žiť vo vode nejaký čas. Potravu si museli získavať potápaním do veľkých hĺbok. V dôsledku neustáleho hladovania kyslíkom sa objem mozgu týchto tvorov výrazne zvýšil. Potom, po ďalšej zmene podmienok biotopu, sa naši vodní predkovia vrátili na súš... Ale možno sa nevrátili všetci, ale nejaký obor zostal v oceáne a vyvinul sa z neho delfíny? A súčasní obyvatelia hlbokého mora majú na mysli našich "bratrancov"? Nie je to tak dávno, čo japonskí námorníci objavili a priniesli na breh nezvyčajný skákavý nos, ktorý mal atavizmus - "zadné končatiny", veľmi pripomínajúce nohy ...

Prečo majú delfíny taký silný intelekt? Nestavajú domy, nevytvárajú komunikácie, nemajú televíziu a internet. Môže sa však ukázať, že to nepotrebujú. Majú dostatok kolosálnych príležitostí, ktoré majú. Možno už delfíny žijú vo virtuálnom svete svojho vedomia a jednoducho nepotrebujú vonkajšie znaky pohodlia a všetko, čo nazývame výhodami civilizácie. A pozerajú sa na nás, ľudí, z výšky svojho intelektu ako na zaostalé stvorenia, ktoré im nedokážu porozumieť, ani im nijako nepomôcť a navyše sa v mnohých prípadoch správajú barbarsky voči iným tvorom. Ich spoločným znakom je skutočná paralelná civilizácia.

A preto sa môže ukázať, že ľudstvo márne hľadá bratov v mysli v hlbinách Vesmíru, pričom sú veľmi blízko. Stačí sa na ne bližšie pozrieť a možno potom človek objaví všetko bohatstvo paralelných svetov. Po našej strane máme celé mravčie megamestá, včelie mestá a mestské vtáčie hniezda. Prečo nie svety tretích strán - s vlastnými zákonmi, každodennou rutinou, históriou? No len ťažko sa človek zmieri s tým, že netreba hľadať romantické paralelné civilizácie a všetky doterajšie pátrania sú prázdne snahy. Aj keď astronómovia z času na čas zaznamenajú v rozľahlosti nekonečných galaxií signály, ktoré pripomínajú píšťalku delfína.

Príklady konkrétnych názorov vedcov ...

Práca mozgu

Dr. Jerry Presley, špecialista na morský život v oceánografickom inštitúte Woods Hole (USA) :

Existujú hypotézy, ktoré vysvetľujú vývoj mozgu cicavcov ich vodným životným štýlom. Mozog je v tomto prípade považovaný za kybernetický systém pozostávajúci z prvkov-neurónov, ktorých spoľahlivosť možno zvýšiť zvýšením počtu náhradných prvkov. Inými slovami, ak existuje slabý článok, je lepšie ho duplikovať. Dôvodom zvýšenia mozgu delfínov bol kyslíkový hlad. Hĺbkové potápanie je neštandardná práca mozgu. A preto má výhodu ten, kto dokáže zadržať dych a ktorého mozog zároveň netrpí. Napríklad vorvaň má väčší mozog ako modrá veľryba, pretože sa ponára do hĺbky asi kilometer.




Olga Silaeva, doktorka biologických vied, vedúca výskumná pracovníčka Inštitútu ekológie a evolučných problémov. A. N. Severtsova :

Existuje názor, že človek sa líši od zvierat v prítomnosti jazykového systému. Avšak nie je. Jazyk ako prostriedok komunikácie medzi jednotlivcami existuje takmer u všetkých zvierat a hmyzu. Slovná zásoba delfínov - asi tisíc slov. To znamená, že delfíny majú vysoko rozvinutú kultúru reči.
ROZHOVORIA DELFÍNY. KEĎ JE POTREBNÉ

Technika, ktorú navrhli vedci z Petrohradu, umožňuje pri experimente s delfínmi oddeliť všetky ich signály v čase a priestore. Výskumníci dokážu rozlíšiť echolokačné impulzy, ktoré delfín používa na pociťovanie cieľa, od komunikačných signálov. Experimenty, pri ktorých je možné situáciu opakovať a kontrolovať, umožňujú začať s dešifrovaním signálov.

Je potrebné vytvoriť situáciu, v ktorej nebude spochybnená skutočnosť komunikácie medzi delfínmi a význam zvukov, ktoré vydávajú - metodiku takéhoto experimentu navrhujú pracovníci Výskumného ústavu fyziológie. A. A. Štátna univerzita Ukhtomsky Petrohrad. Podnetom na komunikáciu zvierat v tomto zážitku je nerealizovaná akcia.

Delfíny sa naučili rozlišovať medzi dvoma predmetmi rôznych tvarov a farieb - na zvukový signál delfín "vyšiel na dosku" a čakal, ktorý z nich bude spustený do vody. Ak sa jednalo o duralový valec, bolo potrebné zatlačiť na manipulátor, mosadznú guľu - zotrvať vo východiskovej polohe 5-15 sekúnd. Experimentu sa zúčastnili tri delfíny. Kým jeden pracoval v centrálnom oddelení ohrady, ostatní boli v bočných oddeleniach oddelených mrežami a pozorne sledovali svojho druha. Keď všetci účastníci dokončili úlohu deväťkrát za sebou a boli veľmi spokojní so sebou a navzájom, výskumníci zmenili úlohu: teraz bolo potrebné reagovať na mosadznú guľu a ignorovať valec. "Na palubovke" bol muž, dve ženy, ktoré už prešli testom a boli plné, pôsobili ako diváci.

Delfín pokračoval v konaní tak, ako ho učili, no teraz sa táto akcia ukázala ako nesprávna. Nevedel pochopiť, čo sa deje, a z času na čas sa mýlil. Po jedenástom neúspechu sa k nemu pozorujúce samice otočili hlavami a zároveň "kričali". Muž sa pozrel na jednu z nich a odpovedal jej, potom tiež komunikoval s druhou. Dvanásty pokus opäť nepriniesol úspech, reakcia samíc bola oveľa búrlivejšia. Teraz sa zvieratá neobmedzovali len na otáčanie hlavy a otáčali sa k sebe celým telom. Po rozhovore s prvou "spolužiačkou" sa muž otočil k druhej a násilne s ňou pokračoval v dialógu. Na trinásty raz urobil všetko správne, diváci boli ticho. Na štrnásteho sa opäť pomýlil, čo vyvolalo medzi delfínmi zúrivé hádky - samec otočil hlavu ku každej zo samíc.

Experiment jasne demonštruje proces komunikácie. Delfíny sa správali ako ľudia, ktorí sledujú, s kým sa rozprávajú. Okamih komunikácie sa dá neomylne fixovať otočením hlavy a trupu. Prečo delfíny zvýšili hlas? Respondentka prežívala zvýšený emocionálny stres v dôsledku neustálych chýb. V rovnakom stave boli pozorovatelia, ktorí sa vciťovali, ale nemohli nič urobiť. To spôsobilo nával emócií, apel na muža a všetky následné dialógy.

Pozorovania delfínov v ich prirodzenom prostredí ukázali prekvapivú rozmanitosť akustických signálov, pretože sluch umožňuje navigáciu vo vode oveľa lepšie ako zrak. Pomocou zvukových signálov dostávajú delfíny základné informácie o tom, čo ich obklopuje, hľadajú potravu, komunikujú medzi sebou. Zvukový "slovník" delfínov je veľmi rozsiahly, ale za 50 rokov výskumu sa odborníci naučili presne určovať len krátke echolokačné impulzy, účel iných signálov môžu len hádať.

Keď zvieratá plávajú spolu, je možné zaregistrovať veľa signálov, ale zatiaľ ich nemožno identifikovať. Je však ľahké rozlíšiť medzi echolokačnými impulzmi, ktorými delfín cíti cieľ, a komunikačnými signálmi, keď sa zvieratá otáčajú k sebe. Experimenty, pri ktorých je možné situáciu opakovať a kontrolovať, nám umožnia začať tieto signály dešifrovať.

Podrobné informácie o delfínoch aj o ich poslaní budú uvedené aj v knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška  ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022