Teror v Gaze ... alebo temné vplyvy Izraela ako na tácke ...

Moderný Izrael priťahuje veľkú pozornosť mnohých analytikov a verejnosti. Našej schopnosti porozumieť mu bránia ideológia, predsudky a mýty. Bez komplexnej syntézy poznania vrátane metaprocesov nie je možné byť pravdiví. Mnohí pri diskusiách o Izraeli "našľapujú" veľmi opatrne, aby ich neobvinili z antisemitizmu. Žiaľ, že kaleidoskopický idiotizmus spôsobuje, že drvivá väčšina ľudí nemá rozlišovacie schopnosti a nevie, čo odlišuje antisionizmus od antisemitizmu, absolútne totiž uviaznu už v elementárnej úrovni výkladu pojmov. Zásadný problém však spočíva vo zvyčajnom spojení štátu v západnej Ázii so Židmi ....... Stojí pred nami otázka, ktorú je potrebné v rámci pravdivého poznania zodpovedať: Mali by sme sa na tých, ktorí obývajú a spravujú Izrael, pozerať ako na Židov, alebo sa stali niečím iným – konkrétne Izraelčanmi?

Diskusia "príroda verzus výchova" o relatívnom vplyve zdedených vlastností verzus podmienky prostredia na ľudí je staršia, než si mnohí uvedomujú. Dá sa sledovať v rôznych fázach biblického rozprávania. Boh bol nahnevaný na uctievanie zlatého teľaťa Izraelitmi a bol pripravený ich všetkých zničiť a začať odznova komunikovať s ​​Mojžišom. Na vine bola Príroda, pretože Boh si zúfal, že títo "ľudia s tvrdou šijou" by mohli byť prevychovaní.

V inom biblickom príbehu (pravdivom) však boli Izraeliti poslaní blúdiť púšťou štyridsať rokov, aby ich preformátovali, kým im bolo dovolené vstúpiť do krajiny Kanaán. V tomto prípade sa kládol dôraz na výchovu "nad prírodou" s nádejou, že skúsenosť s úžitkom z bezhraničnej štedrosti — ako je manna a ochranné oblaky slávy — ich zmení. Toto mohol byť prvý známy pokus o sociálne inžinierstvo, aj keď úspech bol len premenlivý. Áno, je možné to považovať za sociálne inžinierstvo.

Súčasné dejiny Židov predstavujú podstatne odvážnejší prípad takejto prevýchovy. Židovské ideály po stáročia zdôrazňovali milosrdenstvo, skromnosť a dobročinnosť. Ohavnosť násilia je v skutočnosti tak zakorenená, že v mnohých židovských komunitách musia byť nože, ktoré by mohli byť nástrojom vraždy, odstránené zo stola pred recitovaním milosti po jedle. Požehnanie a násilie sa považujú za nezlučiteľné.

Po storočiach, keď boli vychovávaní k snahe o morálnu dokonalosť, niektorí Židia – spočiatku nepatrná menšina – prijali nezvyčajnú úlohu samozvaných koloniálnych osadníkov – úlohu historicky spojenú s európskou kresťanskou civilizáciou. Sionistickí priekopníci v Palestíne, väčšinou ateisti a agnostici, dospeli k záveru, že "Boh neexistuje, ale zasľúbil nám túto zem". Pohodlne použili biblické prikázania, ako napríklad "Vyčistite krajinu a usaďte sa v nej, pretože som vám dal krajinu, aby ste ju obsadili".

Osadníci prijali doslovné a materialistické čítanie Biblie, čím upustili od interpretačnej tradície rozvinutej v rabínskom judaizme. Židovská tradícia číta biblické verše, ktoré alegoricky spomínajú násilie: meč a luk používané patriarchom Jakubom proti svojim nepriateľom sa stávajú symbolmi poslušnosti Božím prikázaniam a dobrým skutkom. Tradícia nachádza židovské hrdinstvo v dome štúdia, nie na bojisku. Sionisti však túto tradíciu odmietli ako tradíciu "exilových slabochov".

Prirodzene, podobne ako v iných lokalitách, ako je India, Amerika alebo Alžírsko, väčšina obyvateľov Palestíny – Židia, kresťania aj moslimovia – neznášala sionistov, ktorí začali kolonizovať Palestínu koncom 19. storočia. Objavil sa odpor a vyrástli proti nemu bojujúce generácie Izraelčanov. Palestínčania začali byť vnímaní ako neustály zdroj nebezpečenstva. Izraelčania, vychovávvaní v duchu vojenskej odvahy, morálnej nadradenosti a sebaspravodlivosti, začali opovrhovať Židmi a rozhodli sa ich "nahradiť". Vražda Jacoba De Haana, židovského antisionistického právnika, príslušníkmi sionistických milícii v roku 1924, znamenala nielen nástup organizovaného politického terorizmu v Palestíne, ale aj potvrdenie novej národnej identity. 

Ideály bojovej odvahy neboli vštepované len prostredníctvom vzdelávacieho systému, ale čo je ešte silnejšie, boli vyvolané terorizovaním všetkých koloniálnych osád : potláčaním odporu kolonizovaných. Generácia za generáciou Izraelčanov sa podieľala na násilnej "pacifikácii domorodcov", čo ich nútilo podrobiť sa diskriminácii, vyvlastňovaniu a etnickým čistkám. Z duchovného pozadia boli tieto čistky vedeníé temnými energiami a systémami entít, ktoré aj v súčasnosti pôsobia na viacerých miestach planéty Zem v rámci neonacizmu, fašizmu, či sionoizmu.

Denné správy o brutalite páchanej izraelskou armádou v Gaze podčiarkujú úspech sionistickej transformácie Židov. Masívna podpora, ktorú tieto činy dostávajú od širokej izraelskej spoločnosti, to silne potvrdzuje, je to zvrátené. Nedávna diskusia v izraelskom parlamente, keď niektorí členovia Knessetu presadzovali legitímnosť skupinového brutálneho znásilňovania palestínskych žien zadržiavaných izraelskými vojakmi, odhaľuje hlbokú dehumanizáciu – teda popieranie plnej ľudskosti v iných spolu s krutosťou a utrpením, ktoré to sprevádza. To však ohrozuje aj ľudskosť vojaka.

Aby sa to zmiernilo, vojak si musí od svojej obete udržiavať odstup. Dosahuje sa to "industrializáciou vrážd", ktorá začala plynovými komorami a kobercovým bombardovaním a pokračovala cielenými atentátmi raketami a kamikadze dronmi. Svetovo uznávaní izraelskí vedci a inžinieri s pomocou veľkých amerických korporácií urobili kvalitatívny pokrok v zefektívnení násilia na diaľku. V Gaze teraz umelá inteligencia (AI) určuje ciele a ničí ich. Poukazuje to na abdikáciu nielen morálnych hodnôt svojich predkov, ale aj ľudskosti vôbec. Ide o totálny mravný úpadok, aký je vidieť nielen v Izraeli, ale aj na Slovensku u poniektorých entít, provojenských štváčov.

Vojna Izraela v Gaze potvrdzuje triumf výchovy nad prírodou a zároveň dokazuje, že technologický pokrok sa nerovná pokroku v ľudskosti. V skutočnosti normalizuje amorálnosť, nemravnosť, ktorú väčšina západných vlád akceptuje, pretože podľa ich názoru sú to Židia, ktorí páchajú tieto zverstvá, či už sú kvalifikované ako masové vraždy, etnické čistky alebo genocída. Málokto si uvedomuje, že storočie života po meči premenilo Žida na neľútostného Izraelčana. Mnohí nechcú vidieť pravdu, nevyváženosť medzi etickým a mravným vzostupom a vedecko - technickým rozvojom vedie ľudskú civilizáciu do duchovného pádu. Takto môžeme lepšie chápať Izrael ako štát a spoločnosť, keď už nie je považovaný za "židovský štát", ale za akýsi hmlistý pojem, ktorý len zahmlieva našu víziu a zatemňuje realitu. Až potom môže svet súdiť Izrael podľa zásluh ako každý iný štát.

V tejto súvislosti je na mieste spomenúť významného bádateľa Yakova M. Rabkina, ktorý je emeritným profesorom histórie na Université of Montreal. Spomenieme jeho diela a publikácie s vysokoiu úrovňou pravdivosti, ktoré zahŕňajú viac ako 300 článkov a niekoľko kníh : Veda medzi superveľmocami, Interakcie medzi židovskými a vedeckými kultúrami, Hrozba zvnútra : storočie židovskej opozície voči sionizmu, Čo je moderný Izrael?, Demodernizácia : Budúcnosť v minulosti a Judaizmus, Islam a modernita. 

Z á v e r  :

Štruktúry v duchovnom pozadí, ktoré realizovali ovládacie a temné procesy v materiálnom svete na Zemi v období pred viac ako 2 000 - 5 000 rokmi stále dávajú o sebe vedieť. Vidíme to aj v súčasnosti na Ukrajine, či v Gaze, Sýrii. Bežní ľudia ich nevnímajú, z dôvodu frekvencie nosnej energie. To nevadí. Vidia zverstvá priamo na Zemi. Je strašné, čo sa deje v Palestíne, v pásme Gazy, ide o brutálny genocídny masaker a terorizmus zo strany Izraela. Slzy sa tisnú do očí keď vidíte rozbombardovanú nemocnicu, deti .......... Dôležité je uvedomenie, že očista, mravná a etická vyspelosť celkov vedie vždy a jedine cez jednotlivcov .......... Slováci a Slovensko majú splniť jednu zo svojich duchovných úloh na Zemi (zatiaľ absentuje plnenie) spočívajúcu v tom, že sú vzorom pre MIER, vzorom mravnej intuície a iniciatívy, poslom Mieru v srdci Európy, tak nech sa nám Ľudským bytostiam a čelovekom na Zemi darí !!! 

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, december 2024

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, december 2024