O ETIKE A JEJ ÚLOHE V ŽIVOTE

Správu o etike a jej úlohe v živote spoločnosti bolo plánované napísať krátko po zavŕšení 1. Petrohradského konceptuálneho fóra, ktoré sa konalo 1. - 2. septembra 2018. Tento dátum bol zvolený na znak úcty a pamiatky k Vladimírovi Michailovičovi Zaznobinovi (* 2. september 1938, m. Gorkij (Nižnij Novgorod) - †17/18júna 2018, Petrohrad), ktorý prispel svojím osobitým vkladom na tvorbe Koncepcie spoločenskej (sociálnej) bezpečnosti. Avšak rôzne okolnosti nám neumožnili stihnúť to v naplánovanom čase. Napriek tomu, téma etiky a jej úloha v živote ľudí a kultúrne svojráznych spoločností je aktuálna počas celých ľudských dejín i v dohľadnej budúcnosti, a preto je rozobratá v aktuálnej správe, ktorej hlavným poslaním je objasniť etický kódex, prijatý na spomenutom fóre.

Kódex

«Princípy súbornej spolupráce»

(uvedené vo vyššie uvedenom materiále kap. 6. str. 50-53)

Časť 1. Povinnosti smerované k sebe samému

1. Uvedomenie si problémov znamená, že Najvyšší Vám osobne zveril určité možnosti urobiť svet v niečom lepší, pritom zaťaženosť sveta problémami, zármutkami a bolesťami nie je dôvodom pre zlú náladu. Naučte sa pri ľubovoľných okolnostiach udržiavať konkrétny emočno-významový režim: uvedomenie si myšlienky, že «Najvyšší sa nemýli. Všetko sa deje tým najlepším možným spôsobom pri aktuálnej mravnosti, chápaní sveta a etike ľudí», - by mali sprevádzať pokojne radostné a vznešené emócie. Nedopúšťať u seba ani emočnú skleslosť, ani emočnú preexponovanosť - ani vo forme rozčúlenosti, ani vo forme eufórie z nejakého momentu či túžobného očakávania. Nebrať si osobne a nereagovať na urážlivé vtipy, posmešky a komentáre1. Miesto toho zostávať nad vecou. Sila Človeka nie je v poryvoch, ale v jeho cieľavedomom pokoji.

2. Zotrvávať v Ľudskom type režimu psychiky. Naučiť sa objavovať a vyčleňovať spomedzi všetkých svojich «vnútorných hlasov» - hlas svedomia, ako vrodený náboženský cit, bezchybne rozhraničujúci Dobro a Zlo v konkrétnosti životných prejavov. Vôľa, ako schopnosť podriaďovať seba samého a priebeh udalostí uvedomenej účelnosti, musí byť podriadená svedomiu, aby sa potom nebolo treba hanbiť.

3. Nedopúšťať u seba stratu sebaovládania, aby ste sa nestali rukojemníkmi svojich nevedomých úrovní psychiky, vrátane egregorov a nečistých síl. Na to je potrebné vedome vôľou ovládať prácu nevedomých úrovní psychiky - zadávať im úlohy, hodnotiť ich výsledky, povoľovať alebo zakazovať realizáciu nevedomo-automatických činností. Reflexno-automatické reakcie na nečakane vzniknuté okolnosti sú výsledkom straty sebaovládania. To sú núdzové stavy, ktorým sa treba vyhnúť. No ešte horšia je nerozhodnosť: vždy je lepšie neoptimálne riešenie, umožňujúce dosiahnuť cieľ, než nekonečné rozhovory, váhanie a nečinnosť, majúce za následok «samorealizáciu» tých najhorších variantov.

4. Osvojovať si svoj tvorivý potenciál. Myslieť procesmi, rozvíjajúc pritom svoje videnie a chápanie sveta, vyjadrujúce trojjednotu matérie-informácie-miery. Samostatne si budovať svoje mozaikové Bohocentrické videnie a chápanie sveta.

5. Prikázania Lásky, dané vminulosti všetkými abrahámskymi vieroukami, nemôžu byť realizované, ak sa nachádzate v moci strachov, a nie v moci svedomia; prikázania Lásky nemôžu byť realizované na základe defektného, životu neadekvátneho videnia a chápania sveta.

6. Je nutné sa naučiť vidieť prejavy objektívnych zákonitostí, ktorým sa podriaďuje život ľudí: 1) ľudstvo ako časť biosféry, 2) ľudstvo ako biologický druh, 3) mravno-etické (noosférne a náboženské) zákonitosti, 4) sociokultúrne zákonitosti, 5) ekonomické zákonitosti a 6) riadiace zákonitosti.

Časť 2. Princípy vytvorenia harmónie v kolektívnej činnosti

7. Každá kolektívna činnosť sa musí budovať ako súbornosť.

a) ľubovoľný čin ľubovoľného človeka, konajúceho v duchu súbornosti, organicky a bezkonfliktne dopĺňa činy všetkých ostatných účastníkov súbornosti;

b) všetky činy účastníkov súbornosti sa spoločne opierajú o všetkých 6 skupín vyššie spomenutých objektívnych zákonitostí (v bode č. 6), a zabezpečujú tak harmóniu civilizácie, Vesmíru a osobný rozvoj všetkých z pokolenia na pokolenie.

8. Rozvoj spoločnosti znamená napredovanie k súbornosti. Degradácia, to je vedomé alebo nevedomé obnovovanie civilizácie len ako súboru kultúrnych obalov a nadstavieb komplexu inštinktívnych programov stádovito-svorkovitej opice biologického druhu «Človek rozumný» pri odmietaní a marení osvojenia si genetického potenciálu rozvoja Človeka. Koncepcia spoločenskej bezpečnosti je zameraná ne prechod k súbornosti, ako spôsobu života mnohonárodného ľudstva v nadväznosti pokolení cestou osobnostného rozvoja všetkých.

9. Plniac si povinnosti smerované k sebe (uvedené v Časti 1 tohto Kódexu) je nutné sa naučiť vnímať psychodynamiku ľudstva, kultúrne svojráznych spoločností, sociálnych skupín a kolektívov, s ktorými je spojená Vaša činnosť alebo ktorej sa priamo zúčastňujete.

10. Úspech v ľubovoľnej činnosti tvorí realizácia nasledovnej postupnosti: 

«vnímanie objektívnych možností činnosti, výber najlepších možností; výber variantov prechodu od najlepšej možnosti khorším, no stále prijateľným; vprípade nemožnosti realizovať najlepšiu možnosť, vylúčenie neprijateľných možností, dobitie matrice (realizácie želaných možností) nevyhnutnými zdrojmi cestou vytvorenia novej psychodynamiky alebo skrze činnosť už existujúcich psychodynamík, činnosť v prúde zvolenej psychodynamiky». Preto: Riaďte seba, matrice aj činnosť v duchu matríc pravdoverne (spravodlivo).

11. Ľudská reč je prostriedkom na riadenie rôznych procesov cestou programovania matríc bytia, čo spôsobuje «samovoľnú» realizáciu procesov. Preto, skôr než niečo poviete, alebo len tak vypustíte myšlienku, treba najprv porozmýšľať «...a bude dobré, ak sa toto splní?» Ak to nebude dobré, potom treba pomlčať, a nevhodnú myšlienku zahasiť, uzavrieť ju samú do seba, aby v nej obsiahnutá energia nenabíjala neprijateľné matrice.

12. Možnosti realizácie vytvoreného programu závisia od stavu jedincovho biopoľa.

--- Ak je biopole jedinca uzavreté samo do seba, tak vo vonkajšom svete sa nič neudeje, hoci nepravdovernými myšlienkami a veľkou energiou v takejto nálade je jedinec schopný poškodiť svoj organizmus alebo aktivovať program jeho samolikvidácie (preto je treba udržiavať sebakontrolu, pravdoverný emočno-významový režim a Ľudský typ režimu psychiky).

---Ak je biopole jedinca pripojené na všetkými zdieľaný svet, tak si dávajte pozor na všetky svoje zlé slová a myšlienky: ich zmysel sa môže v živote zhmotniť ešte horšie, než bolo plánované.

V tomto stave biopoľa ste povinný vyžarovať Lásku a dobrotu.

Oba tieto stavy treba vedieť v sebe rozlišovať a podľa potreby dokázať v prúde udalostí svojvoľne prechádzať od prvého (režim modelovania a analyzovania prebiehajúcich udalostí) k druhému (režim realizovania myšlienok a duchovného (biopoľového) vnímania skutočnosti) a opačne.

časť 2.1. Princípy jednania voči druhým ľuďom

13. Celkovo, všetky výroky (ohlásenia) vo Vašom živote nesmú byť popierané alebo potláčané Vašimi zamlčaniami.  Vaše zamlčania pri ich odhalení musia ešte detailnejšie odhaľovať zmysel Vašich výrokov (ohlásení). Prikázanie «neklam!» je jedným z vyjadrení tohto princípu. Ak nemáte istotu, že splníte svoj sľub, potom nesľubujte. Ak pozorujete, že nebudete môcť dodržať sľub, potom máte povinnosť o tom včas informovať tých, komu ste ho dali, a tiež tých, ktorí sú závislí od jeho splnenia. Ak budete úprimní a nebudete klamať, v tom prípade buď minimalizujete škodu, alebo sa Vám dostane pomoc a žiadna škoda v danej veci nenastane.

14. Neprenášajte na druhých ľudí vo vašej spoločnej činnosti svoje osobné nejasnosti a problémy, pretože tie sa môžu vyriešiť katastroficky «samy od seba» a poškodiť vaše spoločné dielo - až po jeho krach, avrade prípadov až do záhuby ľudí (vrátane následkom príčin «mystického charakteru»). Odhaľujte neurčitosti, ktoré majú potenciál sa vyriešiť «samy od seba» katastroficky v psychodynamike vašej spoločnej činnosti, a pomáhajte ich tvorivo riešiť tým, ktorí ich generujú. Ak to nie je možné, tak títo ľudia musia byť vylúčení z kolektívnej činnosti, a je pre nich lepšie, ak ju pozastavia sami až do obnovenia v sebe pravdoverného naladenia.

15. Nesúlad psychodynamiky je najčastejšou príčinou neúspechu kolektívnej činnosti, až po jej krach. Preto treba rozlišovať všetky druhy psychodynamík odkláňajúcich sa od súbornosti, do ktorých:

--  vôbec netreba vstupovať, pretože pri ich aktuálnom zložení účastníkov, (Vy i ďalší ľudia) nezískate nič, okrem škody

--  môžete vstúpiť, len ak ste dosť spôsobilý k tomu, aby ste ich vedeli účelovo ovplyvniť (zmeniť ich, previesť ich do pre Vás vhodného režimu fungovania), no ak nie ste dosť spôsobilý, potom Vám (a ďalším ľuďom) vstup do nich nedá nič, okrem škody;

-- vstup je relatívne bezpečný v tom zmysle, že škoda (vždy prítomná v činnosti ľudí mimo súbornosť) sa nachádza v prípustných medziach, a oni sú schopní rozvoja smerom k súbornosti pri tom kvalitatívnom zložení účastníkov, aké tam je.

16. Treba sa naučiť komunikovať s ľuďmi, t.j. vymieňať si informáciu a algoritmiku s prihliadnutím na fakt, že každý z diskutérov je pripojený do vlastnej siete egregorov. Pritom jasne rozlišovať informačné prúdy na úrovniach: 1) vedomej komunikácie oboch osôb, 2) komunikácie osoby s egregormi jej diskusného partnera, 3) komunikácie egregorov na oboch stranách. 

Absencia ľubovoľného z kanálov (osobného alebo egregoriálneho), nesúcich tieto informačné prúdy v komunikácii, robí komunikáciu neadekvátnou a chudobnou. Kultúra rôznoúrovňovej komunikácie je základom tandemového a politandemového režimu poznávaco-tvorivej činnosti.

17. Nemá zmysel dotieravo nútiť svoju komunikáciu ľuďom, ktorí sa jej vyhýbajú. Hľadajte ľudí dobrej vôle a rovnakého zmýšľania, pripravených na nenapätú a zodpovednú spoluprácu v spoločensky prospešnom diele: človek môže robiť dobre len to, čo chce, a čo vie robiť; pričom cieľavedomá túžba je dôvodom osvojenia si zručností, ktoré sú pre úspech diela nevyhnutné.

časť 2.2. Princípy reagovania na jednanie druhých ľudí

18. Ak druhí voči Vám a vo vzťahu k spoločnému dielu konajú v súlade s vyššie opísanými odporúčaniami, potom s nimi treba rozvíjať spoločnú činnosť, zameranú na budovanie a rozširovanie súbornosti. V takomto režime života a činnosti má každý človek právo aj na chybu a právo na prepáčenie chyby ostatnými, pretože jeho chyby sú krátkymi epizódami v procese jeho osobného rozvoja.

19. Potenciálni partneri môžu porušovať vyššie uvedené princípy a vytvárať problémy v kolektívnej činnosti, ktorej sa zúčastňujú: nesplnenie na seba prijatých povinností, vyložené klamanie, prenášanie vlastných nejasností a problémov na druhých, ich samovoľné katastrofické vyriešenie, negatívne sprievodné efekty, vznik nesúladu v psychodynamike úplne z ničoho atď.

V takomto prípade:

- V prvej etape im treba pomáhať si osvojovať tie zručnosti, o ktorých bola reč v aktuálnom Kódexe pred kapitolou 2.1, a podľa možností ich chrániť pred vplyvom prúdu tých udalostí, s ktorými si vyložene nedokážu poradiť.

- Avšak, ak prvá etapa nie je nekonečná. Iniciovať spolu s nimi nejaké projekty znamená vystavovať ujme (alebo dokonca krachu) spoločnú dobrú vec. Zúčastňovať sa vnimi navrhovaných projektoch bez toho, aby sme ich sami riadili podľa plnej funkcie, znamená pracovať na nejaké iné projekty a vo vzťahu k dielu súbornosti zbytočne strácať energiu a čas.

- Takých ľudí treba ponechať samých sebe. Baviť sa s nimi môžete, no pri komunikácii s nimi ste povinní dodržiavať normy informačno-algoritmickej bezpečnosti a nepredkladať im informáciu (ani pri nástojčivom naliehaní), ktorej únik môže spôsobiť rozladenie psychodynamiky v tých procesoch, ktorých sa zúčastňujete.

20. Karhanie nedostatkov a boj za ich vykorenenie, pri absencii tvorivej alternatívy, je nástrojom ich egregoriálneho zakoreňovania a ďalšieho zintenzívňovania v živote egoistickej spoločnosti. Múdrosť spočíva v tom, aby sme cestou osvety menili «nepriateľov» na priateľov, opierajúc sa o pozitívne styčné body alebo snažiac sa o takýto výsledok bez porušovania pravdovernej etiky.

21. Vzájomné nedorozumenia medzi ľuďmi sú v historicky sformovanej kultúre nevyhnutné, no možno ich prekonať a dospieť k potrebnému (pre vec súbornosti) vzájomnému pochopeniu, ak sa tieto veci posudzujú oboma stranami v tandemovom režime, vychádzajúc z Lásky, vzáujme spoločnej veci, a nie v záujme osobného utvrdenia sa vo svojej pravde a snahy «postaviť oponenta do laty». Budovať vzájomné vzťahy na základe kolujúcich rečí, vrátane cieľavedome vypúšťaných klebiet a lží, je neprípustné. Je to hlavný sociokultúrny faktor, prekážajúci vzniku a rozšíreniu súbornosti.

Vyššie uvedený Kódex obsahuje tri funkčne svojrázne bloky. V prvom bloku (Časť 1) sa opisuje to minimum, ktoré ak jedinec nerealizuje u seba samého, tak ani nemôže vykonávať činnosť v spoločnosti v súlade s princípmi, opísanými v druhom a treťom bloku Kódexu (Časť 2). Kódex sa nezameriava na «ručné riadenie» seba samého, ale na formovanie celistvej psychiky jedinca, na vypracovanie, triedenie a realizáciu «automatizmov» nevedomých úrovní psychiky, na základe vedomej kontroly fungovania týchto automatizmov v celej rôznorodosti životných situácií. Kódex sa zameriava na osvojenie si a realizáciu poznávaco-tvorivého potenciálu v živote. Všetko, čo by sa v Kódexe mohlo zdať nepochopiteľné, je podrobne vysvetlené v práci VP ZSSR «Základy sociológie», Časť 1.

Funkčnosť Kódexu je overená v mnohoročnej činnosti účastníkov VP ZSSR, a jeho znenie odráža ich životnú skúsenosť. Funguje to - ak bude túžba sa ním riadiť, no nikto iný nemôže chcieť za Vás, keď budete sebou pohŕdať a nebudete chcieť žiť Ľudsky.

Vnútorný Prediktor ZSSR 11. marec - 2. apríl 2019 

Opravy a spresnenia: 09.04.2019 Preklad: máj 2019