Autor o sebe

Keď som v roku 1978 začal s touto Odyseou, nikdy som sku-točne nechápal tú horlivosť, ktorá bola do mňa vložená. Úprimne povedané, hoci som bol od mladosti braný do kostola, v tom čase som ešte nežil pre Pána. Napriek tomu som zistil, že som úplne pohltený a poháňaný hľadaním vedomostí o organizácii, prostredníctvom ktorej sa plnili biblické proroctvá. Väčšina ľudí, ktorí sa nepovažujú za kresťanov, vo všeobecnosti netrávi všetok svoj voľ-ný čas prácou na rukopise o skupine, ktorá pripravuje pôdu pre príchod Antikrista. Ale myslím, že kvôli rokom, ktoré som strávil v Cirkvi, mi Boh vnukol niečo, o čom som nevedel, že tam je. Keď som mal 2,5 roka, zrazilo ma auto a utrpel som zlomeninu lebky. 

Keď som mal 29 rokov, prasklo mi slepé črevo, no pre chybnú diagnózu ma operovali až na druhý deň. Potom mi niekto povedal, že ľudia niekedy zomierajú do hodiny na prasknutie sle-pého čreva. Bezpochyby mal Boh na mne ruku. Z nejakého dôvo-du ma ušetril – z nejakého dôvodu. Začal som si uvedomovať, že mám pred sebou osud, ktorý musím naplniť. Potom, čo bolo v roku 1994 pôvodne uverejnené Záverečné varovanie, Boh na mne skutočne začal pracovať. So všetkými dve-rami, ktoré sa otvorili, nebolo ťažké vidieť Jeho ruku pri práci. 14. apríla 1996 som kľakol na kolená a odovzdal svoje srdce Pá-novi. Moja žena sa ma vždy snažila dostať do kostola, ale ja som bol vždy príliš zaneprázdnený robením vecí. Jedného dňa povedala, že Cirkev má v tú sobotu špeciálnu bohoslužbu, že tam bude proro-kyňa. Čau, Nelly! Prorokyňa? Počúvajte, vyrastal som v cirkvi naplnenej duchom a bol som zvyknutý, že Boh hovorí k Cirkvi prostredníctvom daru jazykov. Ale prorokyňa – no tak. To sú veci zo Starého zákona. Boh už nehovorí cez ľudí. No súhlasil som, že aj tak pôjdem. Ale išiel som ako skeptik. 

Keď prorokyňa dokončila službu Cirkvi, začala nechať ľudí vstávať a hovorila im veci. Aby som bol úprimný, bol som skep-tický; Ani som nevenoval pozornosť tomu, čo sa deje. Ale potom zrazu požiadala moju ženu a mňa, aby sme sa postavili. Čiastočne mi povedala toto: "Je tu deň prestavby múru, ktorý bol zbúraný... Prestavujeme múr ako Nehemiáš prestaval múr... prestavba niektorých vecí, ktoré boli zbúrané, aby ste vedeli, že môj plán stále žije a že moja vízia stále zostáva ... Prebieha prestavba múru, pretože keď bude postavený, ukážem ti, ako byť strážcom na tomto múre... Synu, aby si mohol stáť vysoko, vediac, že som ťa ustanovil a povolal som ťa; dovoľ mi, aby som ťa znovu poveril..." Teraz si musíte uvedomiť, že táto pani ma nepoznala, ani pastori. 

Keď som bol mladý chlapec, pri dvoch príležitostiach (ktoré si pamätám) mi povedali, že zo mňa vyrastie kazateľ. Jediný, kto to vedel, bola moja matka. Keď som tam stál a plakal, vedel som, že som skutočne prijal Slovo od Pána. Povedať, že tento moment bol zlomovým bodom v mojom živote, je slabé slovo. Môj osud mi bol odhalený veľmi silným spôsobom. Začal som byť veľmi frustrovaný v snahe dostať Záverečné varovanie vytlačené väčším vydavateľom, ktorý by mal distribučné schopnosti na predaj oveľa širšiemu publiku. V jedno nedeľné ráno (1. marca 1998) som vstal skoro, aby som sa pomodlil, a povedal som Pánovi, že ak existuje práca, ktorú odo mňa chce, bude mi musieť dať nástroje, aby som ju vykonal. O dva dni neskôr za mnou po bohoslužbe prišiel brat a povedal: "Boh mi povedal, aby som ti dal svoj počítač. Predtým, v tú istú noc, mi hosťujúci slu-žobník dal toto Slovo od Pána: "Presne si rozpoznal, že Božie volanie je v tvojom živote. Presne si rozpoznal, že so mnou je budúcnosť. Presne si rozpoz-nal, že príde čas, keď mi budeš musieť slúžiť a že budeš musieť vystúpiť..." 

Môj priateľ z kostola mi v tú sobotu priniesol počítač domov a nastavil ho. Večer predtým mi náš hosťujúci kazateľ dal nasledu-júce Slovo od Pána: "Príde deň, čas, hodina, kedy budeš musieť odísť z miesta, kde teraz stojíš. Budete musieť urobiť krok viery a vstúpite do krajiny. Lebo sa dotknem tvojho jazyka nebeským ohňom a ty budeš kázať so svätou túžbou... Či toto nie je to, čo si odo mňa dnes žiadal, aby som pre teba urobil... Teraz teda počuj slovo Pánovo, Darujem ti meč. Lebo si to mal v pošve príliš dlho…" Pán ma vybavil, pomazal a dal mi rozkazy. Ó áno, a dal mi tiež veľa milosti, pretože teraz som mal počítač a ani som nevedel, ako používať myš. Nasledujúcich osem mesiacov som čítal knihy, štu-doval príručky a robil som veľa chýb; ale 24. novembra 1998 bola moja webová stránka prvýkrát online a obsahovala online verziu mojej knihy Posledné varovanie – aby si ju mohol prečítať celý svet. Som poctený a cítim pokoru, že môžem použiť svoj talent, zručnosti a schopnosti na službu svojmu Bohu a svoju úlohu 'strážcu múru' som bral veľmi vážne. 

Ezechiel 33:2-9 nám hovorí, aká je naša zodpovednosť ako strážcu: "Syn človeka, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: Keď privediem meč na krajinu, ak ľud krajiny vezme muža zo svojich končín a ustanovia si ho za svojho strážcu, ak vidí, že meč pri-chádza na zem, zatrúbi na trúbu a varuje ľud; Potom každý, kto počuje zvuk trúby a nedáva varovania; ak príde meč a vezme ho, jeho krv bude na jeho hlave. Počul zvuk trúby a nedal na výstrahu; jeho krv bude na ňom. Ale ten, kto varuje, vyslobodí svoju dušu. Ak však strážca uvidí prichádzať meč, nebude trúbiť na trúbe a ľud nebude varovaný; ak príde meč a vezme niekoho spomedzi nich, bude vzatý pre svoju neprávosť; ale jeho krv budem žiadať z ruky strážcu. Tak ty, syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela; preto budeš počuť slovo z mojich úst a budeš ich varovať odo mňa. Keď poviem bezbožníkovi: Ó, zlý človek, istotne zomrieš; ak nebudeš hovoriť, aby si varoval bez-božníka od jeho cesty, ten bezbožník zomrie pre svoju neprávosť; ale jeho krv budem žiadať z tvojej ruky. Ak však varuješ bezbožného, aby sa od nej odvrátil; ak sa neodvráti zo svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť; ale ty si vyslobodil svoju dušu." 

Bol to neuveriteľný rok práce na mojom dome, zbavovania sa vecí a reorganizácie vecí. Cez to všetko ku mne stále prichádzalo slovo "umiestňovanie". Tento rok začalo navštevovať moju webo-vú stránku čoraz viac ľudí a zrazu v júni veľa ľudí chcelo kópie Posledné varovanie. O štyri mesiace neskôr Boh otvoril dvere, aby to bolo zverejnené. Náš Boh je úžasný Boh! Som odhodlaný kráčať v osude, ktorý Boh naplánoval a určil pre môj život. Práve teraz neviem, kam tento osud môže viesť, ale zaviazal som sa ísť tam, kam vedie On. Keďže som vydal svoju knihu, niektorí ľudia, kde pracujem, žartovali o tom, že som sa stal slávnym. No, neviem, či ma Boh predurčil na veľkosť, ale viem, že ma predurčil veľmi použiť.